Bitka pod hradom Sisak alebo bitka pri Sisaku, bola ozbrojenou konfrontáciou medzi uhorskými obrancami na jednej strane a osmanskými útočníkmi na strane druhej pod pevnosťou Sisak na území severozápadného Chorvátska. Práve vojenská porážka bosnianskeho pašu Hasana pod touto pevnosťou bola napokon zámienkou na vyhlásenie Pätnásťročnej vojny.
Predohra Ešte pred samotnou bitkou došlo k intenzívnemu zhoršeniu zahranično-politických vzťahov medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou. Stalo sa tak januári roku 1593, keď vypukla janičiarska vzbura v Istanbule, po ktorej bol z miesta vezíra zosadený Siyavuš paša, po ktorom nastúpil Kodža Sinan paša známy vďaka prívlastku „ten najhlavnejší kresťanský neprítel“. Sinan paša prehlásil zadržiavanie tribútu zo strany cisára za porušenie mierovej zmluvy, čím dôsledne oslabil činnosť cisárskeho vyslanca v Istanbule.
Úvod boja a príchod na pomoc obrancom Začiatkom 90. rokov 16. storočia očakávala Porta príchod zámienky pre rozpútanie nového ozbrojeného konfliktu. Pomohli jej vojenské aktivity bosnianskeho pašu Hasana, ktorý v rokoch 1591 až 1592 velil osmanskej armáde, ktorá obliehala hrad Sisak na území severozápadného Chorvátska. Dňa 13. júna roku 1593 došlo k tomu, že Hasan paša začal na čele osmanskej armády v sile dvadsaťdvatisíc vojakov obliehať opätovne pevnosť Sisak. Po kratšom čase, presnejšie dňa 22. júna roku 1593 dorazilo na pomoc obliehaným obrancom cisárske vojsko, ktoré napokon úspešne porazilo osmanských útočníkov. Paša Hasan napokon v bitke padol po tom, ako mal v snahe ujsť z bojiska, lenže sa utopil v rieke Kupa.
Epilóg boja a jeho dôsledky Vojenský protiútok však označil sultána za porušenie Drinopolského mieru, pričom následne nechal uväzniť cisárovho vyslanca so sprievodom a vyhlásil panovníkovi Rudolfovi II. Habsburskému vojnu. Po uzavretí vojenských príprav zo dňa 29. júla roku 1593 rozhodol Sinan paša pre začatie vojenského pochodu z Istanbulu do Uhorska. Viezol so sebou cisárskeho vyslanca Friedricha Krekwitza ako väzňa, ktorý však po krutých zaobchádzaniach umrel v Belehrade. Odtiaľ tiahla osmanská armáda pod velením Sinana pašu do Vesprímu a Paloty, ktoré dobyla dňa 4. októbra roku 1593 a to po trojdňovom obliehaní. Následne odtiahla osmanská armáda do Budína. Odtiaľ sa vrátila späť do Belehradu na prezimovanie.
náhľad|391x391bod|Hasan paša Predojevič.
Referencie
Literatúra TURČAN, Vladimír a kol. Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: SLOVART s.r.o., Praha: Libri, 2007. 882 s. ISBN 978-80-8085-596-3. MRVA, Ivan; SEGEŠ, Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2012. 397 s. ISBN 978-80-8046-586-5. KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. SEGEŠ, Vladimír a kol. Encyklopédia vojen. Bratislava: Ikar, 2020. 357 s. ISBN 978-80-551-5611-8.
Pozri aj Osmansko-habsburské vojny Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen Dlhá turecká vojna (1593 – 1606) František I. Nádašdy
Iné projekty
Zdroj
Sisak Sisak Sisak