India (iné názvy pozri v kapitole Názvy), dlhý tvar Indická republika, je štát v južnej Ázii.
Je siedmou najväčšou krajinou podľa rozlohy, najľudnatejšou krajinou od júna 2023 a od získania nezávislosti v roku 1947 najľudnatejšou demokraciou na svete. Na juhu ju ohraničuje Indický oceán, na juhozápade Arabské more a na juhovýchode Bengálsky záliv, na západe má pozemné hranice s Pakistanom, na severe s Čínou, Nepálom a Bhutánom a na východe s Bangladéšom a Mjanmarskom. V Indickom oceáne sa India nachádza v blízkosti Srí Lanky a Maldív; jej Andamanské a Nikobarské ostrovy majú spoločnú námornú hranicu s Thajskom, Mjanmarskom a Indonéziou.
Moderní ľudia prišli na indický subkontinent z Afriky najneskôr pred 55 000 rokmi. Ich dlhé osídlenie, spočiatku v rôznych formách izolácie ako lovcov a zberačov, spôsobilo, že tento región je veľmi rozmanitý a v genetickej rozmanitosti ľudí je druhý po Afrike. Usadlý život sa na subkontinente objavil na západnom okraji povodia rieky Indus pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinul do civilizácie údolia rieky Indus v treťom tisícročí pred Kr. Do roku 1200 pred Kr. sa do Indie zo severozápadu rozšírila archaická forma indoeurópskeho jazyka sanskritu. Jej dôkazy sa dnes nachádzajú v hymnoch Rigvédy. Rigvéda, ktorá sa zachovala vďaka ústnej tradícii, zaznamenáva úsvit hinduizmu v Indii. V severných a západných oblastiach Indie boli vytlačené drávidské jazyky. Do roku 400 pred Kr. sa v hinduizme objavilo rozvrstvenie a vylúčenie podľa kasty a vznikli budhizmus a džinizmus, ktoré hlásali spoločenské poriadky nesúvisiace s dedičnosťou. Raná politická konsolidácia viedla k vzniku voľne prepojených ríš Maurjov a Guptov so sídlom v povodí Gangy. Ich spoločná éra bola naplnená rozsiahlou tvorivosťou, ale vyznačovala sa aj zhoršujúcim sa postavením žien a začlenením nedotknuteľnosti do organizovaného systému viery. V južnej Indii stredné kráľovstvá preniesli do kráľovstiev juhovýchodnej Ázie písmo drávidských jazykov a náboženskú kultúru.
V ranom stredoveku sa na južnom a západnom pobreží Indie presadili kresťanstvo, islam, judaizmus a zoroastrizmus. Moslimské vojská zo strednej Ázie s prestávkami obsadzovali severné indické roviny, nakoniec založili Dillíský sultanát a vtiahli severnú Indiu do kozmopolitných sietí stredovekého islamu. V 15. storočí vytvorila Vidžajanagarská ríša na juhu Indie dlhodobú zloženú hinduistickú kultúru. V Pandžábe vznikol sikhizmus, ktorý odmietal inštitucionalizované náboženstvo. Mughalská ríša v roku 1526 nastolila dve storočia relatívneho mieru a zanechala po sebe dedičstvo v podobe žiarivej architektúry. Nasledovala postupne sa rozširujúca vláda britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá premenila Indiu na koloniálnu ekonomiku, ale zároveň upevnila jej suverenitu. Vláda britskej koruny sa začala v roku 1858. Práva sľúbené Indom sa udeľovali pomaly, ale zavádzali sa technologické zmeny a zakorenili sa moderné predstavy o vzdelávaní a verejnom živote. Vzniklo priekopnícke a vplyvné nacionalistické hnutie, ktoré sa vyznačovalo nenásilným odporom a stalo sa hlavným faktorom ukončenia britskej nadvlády. V roku 1947 sa britské Indické impérium rozdelilo na dve nezávislé domíniá, indické domínium s hinduistickou väčšinou a pakistanské domínium s moslimskou väčšinou, za veľkých strát na životoch a bezprecedentnej migrácie.
India je od roku 1950 federatívnou republikou, ktorá je spravovaná prostredníctvom demokratického parlamentného systému. Je to pluralitná, viacjazyčná a multietnická spoločnosť. Počet obyvateľov Indie vzrástol z 361 miliónov v roku 1951 na takmer 1,4 miliardy v roku 2022. Za ten istý čas sa jej nominálny príjem na obyvateľa zvýšil zo 64 USD ročne na 2 601 USD a miera gramotnosti zo 16,6 % na 74 %. Z pomerne chudobnej krajiny v roku 1951 sa India stala rýchlo rastúcou veľkou ekonomikou a centrom služieb informačných technológií s rozširujúcou sa strednou triedou. India má vesmírny program s niekoľkými plánovanými alebo dokončenými mimozemskými misiami. Indické filmy, hudba a duchovné učenie zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v globálnej kultúre. Výrazne znížila mieru chudoby, aj keď za cenu rastúcej hospodárskej nerovnosti. India je štátom s jadrovými zbraňami, čím sa radí medzi štáty s vysokými vojenskými výdavkami. So svojimi susedmi, Pakistanom a Čínou, vedie spory o Kašmír, ktoré nie sú vyriešené od polovice 20. storočia. Medzi sociálno-ekonomické problémy, ktorým India čelí, patrí rodová nerovnosť, podvýživa detí a rastúca úroveň znečistenia ovzdušia. Územie Indie je megadiverzné, so štyrmi ohniskami biodiverzity. Lesy tvoria 21,7 % rozlohy krajiny. Indická divoká príroda, na ktorú sa v indickej kultúre tradične pozerá s toleranciou, je podporovaná medzi týmito lesmi a inde v chránených biotopoch.
Názov Záväzný slovenský krátky tvar názvu tohto štátu je India a dlhý tvar je Indická republika. Názov India je prevzatý z latinského slova India, ktoré pochádza z gréckeho slova Ἰνδία - India (presnejší prepis: Indiá), ktoré doslova znamená "Indussko", čiže Krajina Indusu. Toto grécke slovo vzniklo z gréckeho názvu rieky Indus, ktoré znelo Ἰνδός - Indos a pochádzalo zo staroperzského názvu rieky Indus, ktoré znelo Hiñd'u. Slovo Hiñd'u pochádza z nejakého predpokladaného praindoiránskeho slova, ktoré bolo veľmi podobné sanskritskému slovu सिन्धु - sindhu, ktoré znamenalo rieka alebo Indus. Názvy India a Sindh (región pri rieke Indus) sú teda jazykovo rovnakého pôvodu.
Ústava Indie uznáva ako druhé pomenovanie štátu aj názov Bhárat (po hindsky: भारत - Bhárat - [bʰɑːrət̪]). Tento názov je podľa ústavy rovnocenný s (anglickým) názvom India. Tento názov je odvodený od slova Bharata (s krátkym "a" po h; podrobnosti pozri v článku Mahábhárata), čo je sanskritské meno jedného kráľa spomínaného v Mahábhárate. Meno tohto kráľa je, ako vidno, obsiahnuté aj priamo v názve Mahábháraty.
Tretie meno, Hindustan/Hindustán (po hindsky: हिन्दुस्तान - Hindustán - [hin̪d̪ust̪ɑːn]; v perzštine doslova: hindská krajina), sa používa od dvanásteho storočia, hoci jeho súčasné použitie je obmedzené z dôvodov vnútroštátnych konfliktov o tom, ako toto slovo reprezentuje krajinu.
Dejiny thumb|left|Veľká stupa v Sanchi, Madhjapradéš postavená cisárom Ašókom v 3. storočí pred Kr. Úkryty s maľbami z kamennej doby v Bhímbétke v štáte Madhjapradéš sú najstaršími známymi stopami ľudského osídlenia na území súčasnej Indie. Prvé známe trvalé osídlenie sa objavilo pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinulo do civilizácie povodia Indusu, ktorá začala okolo 3 300 pred Kr. a kulminovala medzi 2800 pred Kr. a 1 900 pred Kr. Nasledovala ju védska civilizácia. Zhruba od roku 550 pred Kr. vzniklo veľa nezávislých kráľovstiev.
Na severe územia sa nachádzala ríša Maurjovcov, ktorá prispela vo veľkej miere ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. Od roku 180 pred Kr. nasledovali série invázií zo strednej Ázie, ktoré viedli k vzniku Indo-gréckeho, Indo-skýtskeho a Indo-partského kráľovstva. Od tretieho storočia pred Kr. panovali Guptovci a ich obdobie má prívlastok „Zlatý vek“ starovekej Indie. Na severe krajiny sa vystriedalo zopár dynastií v priebehu niekoľkých období vrátane dynastií Čálukjovci, Čérovci, Čólovci, Kadambovci, Pallavovci a Pándjovci. Veda, umenie, literatúra, matematika, astronómia, náboženstvo a filozofia prekvitali pod patronátom týchto kráľov.
Po islamských inváziách zo strednej Ázie a Perzie (7.12. stor.) väčšina severnej a strednej Indie padla pod nadvládu dillíjskeho sultanátu a neskôr pod Mughalskú dynastiu, ktorá postupne rozšírila ich vládu do väčšiny Indického subkontinentu. Aj napriek tomu niekoľko pôvodných kráľovstiev prosperovalo, špeciálne v krytých oblastiach juhu, ako napríklad ríša Vidžajanagar. V polovici druhého tisícročia niekoľko európskych krajín vrátane Portugalska, Holandska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré pôvodne chceli obchodovať s Indiou, využili situáciu v krajine, kedy zničené kráľovstvá bojovali proti sebe, a zriadili v krajine kolónie. Povstanie z roku 1857, miestne známe ako prvá vojna za indickú nezávislosť, proti Britskej východoindickej spoločnosti zlyhalo. Potom ako bola vzbura potlačená, väčšina indického územia padla pod priamu správu Britského impéria. Na začiatku 20. storočia dlhotrvajúce, nenásilné úsilie o nezávislosť, vedené Mahatmom Gándhim, široko známym pod označením „Otec národa“, vyvrcholilo 15. augusta 1947, kedy India získala úplnú nezávislosť od Británie a stala sa republikou 26. januára 1950.
Ako multietnický a multináboženský štát zažila India niekoľko náboženských násilností a povstaní v rôznych častiach krajiny, no to ju neoslabilo a pokračuje ako suverénna demokracia. Má niekoľko nedoriešených sporov o hranice s Čínou, ktoré sa vystupňovali do krátkej čínsko-indickej vojny v roku 1962 a s Pakistanom, ktoré vyústili do vojen v rokoch 1947, 1965, 1971 a v roku 1999 v Kargile. India je zakladajúci člen Hnutia nezúčastnených krajín a OSN. V roku 1974 India vykonala podzemné skúšky jadrových zbraní, čo ju neoficiálne robí členom „jadrového klubu“. V roku 1998 nasledovala séria ďalších piatich testov. Významné ekonomické reformy, ktoré začali v roku 1991, transformovali Indiu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom na svete a pridala si na celosvetovom a regionálnom vplyve.
Vláda náhľad|left|Indický parlament thumb|Džaváharlál Néhrú a Mahátma Gándhí v roku 1946 India je suverénna, sekulárna a demokratická republika s kvázi - federálnou formou vlády a dvojkomorovým parlamentom fungujúcim podľa westminsterského parlamentného systému. Má tri formy riadenia: legislatívu, exekutívu a súdnu moc. Prezident je hlavou štátu a má z veľkej časti reprezentatívnu úlohu, ktorá zahŕňa interpretovanie ústavy, podpisovanie zákonov, udeľovanie milostí a vyhlasovanie stavu núdze. Je aj vrchným veliteľom Indických ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení nepriamo voličmi na päťročné obdobie.
Premiér je predsedom vlády a má najviac výkonných právomocí. Je volený zákonodarcami politických strán alebo koalíciou majúcou parlamentnú väčšinu a slúži päť rokov. Ústava otvorene neustanovuje funkciu zástupcu predsedu vlády, ale táto možnosť bola občas praktizovaná. Zákonodarný zbor Indie je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z hornej snemovne zvanej Radžja Sabha (Rada štátov), a dolnej snemovne zvanej Lok Sabha (Snemovňa ľudu). 245 – členná Radžja Sabha je volená nepriamo voličmi na funkčné obdobie šesť rokov. 545–členná Lok Sabha je volená priamo všeľudovým hlasovaním na päťročné obdobie a je ustanovujúcou zložkou politickej sily a vládneho zoskupenia. Všetci indickí obyvatelia nad 18 rokov majú právo voliť. Premiér predsedá Rade ministrov.
Exekutíva je zastúpená prezidentom, viceprezidentom a ministerským kabinetom, vedeným predsedom vlády. Každý minister spravujúci ministerský úrad musí byť členom jednej z komôr parlamentu. V indickom parlamentnom systéme je výkonná moc podriadená zákonodarnej. Nezávislá súdna moc Indie pozostáva z Najvyššieho súdu na čele s predsedom Najvyššieho súdu v Indii. Najvyšší súd ma oboje, prvostupňovú jurisdikciu nad spormi medzi štátmi a odvolaciu jurisdikciu nad vrchnými súdmi. India má 18. odvolacích vrchných súdov, každý má jurisdikciu nad zväzovým štátom alebo skupinou menších zväzových štátov. Každý z týchto štátov má odstupňovaný systém nižších súdov. Prípadný konflikt medzi legislatívou a justíciou je prenechaný prezidentovi.
Politika a zahraničné vzťahy náhľad|Naréndra Módí a Vladimir Putin na summite BRICS