Hongkong, dlhý tvar Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong (o názvoch pozri nižšie), je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny. Do roku 1997 nebol Hongkong súčasťou Číny, ale bol kolóniou Spojeného kráľovstva.
Hongkong má rozlohu len 1 095 km2 a má vyše 7 miliónov obyvateľov. Čínski obyvatelia Hongkongu hovoria varietou (dialektom) čínštiny označovanou ako kantončina. Úradnými jazykmi je čínština (konkrétna varieta čínštiny nie je predpísaná) a angličtina. Na rozdiel od zvyšku ČĽR, kde sa používa zjednodušené čínske písmo, sa v Hongkongu oficiálne uprednostňuje tradičné čínske písmo.
Názvy Slovenské Slovenský krátky tvar: V súčasnosti je jediný správny (t.j. jednak spisovný (kodifikovaný) a jednak predpísaný zo strany ÚGKK SR) slovenský krátky tvar názvu: Hongkong. Príslušné prídavné meno je hongkonský (čiže bez koncového g; obyvateľské meno potom analogicky znie Hongkončan). Staršie (do konca 60. rokov 20. stor.) príslušné prídavné meno niekedy znelo aj hongkongský; v súčasnosti je tvar hongkongský nespisovný. Tvar Hongkong sa na Slovensku považuje za jediný správny zhruba od začiatku 70. rokov 20. storočia, ale vyskytoval sa v slovenčine aj dávno predtým. Hongkong. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2013 (detto: Pravidlá slovenského pravopisu 1991)DVONČ, J. Hongkong — hongkonský, Hongkončan. In: Slovenská reč č. 5, 1969, S. 315-316 (Poznámka: V texte je preklep v anglickom názve: namiesto leaded má byť leased)Hongkong. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor, 1977, S. 182Hongkong. In: Pyramída (encyklopedický časopis) (heslo je z roku 1974)Hongkong. In: Starší oficiálny slovenský názov (do konca 60. rokov 20. stor.) bol občas aj Honkong (čiže bez prvého g). Príslušné prídavné meno bolo honkongský.Malý atlas sveta - 1. slovenské príručné vydanie. Praha, 1960, S. 94 Vyskytuje sa aj nespisovný tvar Hong Kong, a to dokonca aj v textoch oficiálnej povahy. Tento názov zodpovedá súčasnému anglickému názvu (pozri nižšie). Vyskytujú sa aj nespisovné tvary Hong-Kong a Hong-kong (prídavné meno: hong-kongský). Tieto sú dnes síce nespisovné, ale zhruba do 50. rokov 20. storočia sa v niektorých zdrojoch považovali za správne.Victoria. In: Hong-kong. In: Masarykův slovník naučný3, S. 277Vyhláška ministra zahraničných vecí z 21. augusta 1957 č. 58/1957 Zb. o Medzinárodnom dohovore o bezpečnosti ľudského života na mori dohodnutom 10. júna 1948 v Londýn.
Podľa Základného zákona Hongkongu (čl. 151) je krátky tvar (v slovenskej podobe) Hongkong, Čína.
Slovenský dlhý tvar v súčasnosti znie Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong (vyskytuje sa aj v inom slovoslede: Osobitná administratívna oblasť Hongkong Čínskej ľudovej republiky), podľa ISO-3166 Osobitná administratívna oblasť Číny Hongkong a skrátene Osobitná administratívna oblasť Hongkong, pričom ale ÚGKK SR, zdá sa, považuje dlhý tvar za zhodný s krátkym tvarom. Názvy štátov - ČínaTreba ale poznamenať, že v mnohých textoch sa slovné spojenie "osobitná administratívna oblasť" nesprávne (teda v rozpore s normovaným názvom ÚGKK SR) uvádza v rôznych iných podobách, napr. "špeciálna administratívna oblasť" Úradný vestník Európskej únie - C 270/55 - Žaloba podaná 30. mája 2016 – Sun Media/EUIPO – Meta4 Spain (METAPORN) - (Vec T-273/16) - (2016/C 270/62), "špeciálny administratívny región" , "osobitný administratívny región" či "zvláštna správna oblasť" https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/tran/pv/893/893476/893476sk.pdf - úplný zoznam pozri v článku osobitná administratívna oblasť.
Anglické Anglický krátky tvar znie Hong Kong, staršie aj Hong-Kong alebo Hongkong. Hong Kong. In: Encyclopaedia Britannica online Hong-Kong in: Encyclopaedia Britannica 1911
Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar Hong Kong, China.
Anglický dlhý tvar znie v súčasnosti: Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China (norma ISO-3166 uvádza tvar: Hong Kong Special Administrative Region of China) alebo skrátene Hong Kong Special Administrative Region (skratka HKSAR). ISO-3166 (na Slovensku ako STN ISO-3166) Basic Law
Čínske Čínsky krátky tvar znie: v tradičnom aj zjednodušenom čínskom písme 香港 – slovenský prepis: Siang-kang - pchin-jin: Xiānggǎng - yaleský prepis kantončiny: Hēung góng - kantonská výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa): [hööng kóng]. Doslovný význam tohto čínskeho názvu je „voňavý prístav“.
Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar: tradičné čín. písmo: 中國香港 - zjednodušené čín. písmo: 中国香港 - slovenský prepis: Čung-kuo Siang-kang - pchin-jin: Zhōngguó Xiānggǎng.
Čínsky dlhý tvar znie: tradičné čín. písmo: 中華人民共和國香港特別行政區 - zjednodušené čínske písmo: 中华人民共和国香港特别行政区 - slovenský prepis: Čung-chua žen-min kung-che-kuo Siang-kang tche-pie sing-čeng-čchü - pchin-jin: Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó Xiānggǎng Tèbié Xíngzhèngqū - yaleský prepis kantončiny: Jūng'wàh Yàhnmàhn Guhng'wòhgwok Hēunggóng Dahkbiht Hàhngjingkēui, alebo skrátene: tradičné čín. písmo: 香港特別行政區 - zjednodušené čínske písmo: 香港特别行政区 - slovenský prepis: Siang-kang tche-pie sing-čeng-čchü - pchin-jin: Xiānggǎng Tèbié Xíngzhèngqū - yaleský prepis kantončiny: Hēunggóng Dahkbiht Hàhngjingkēui.
Časti náhľad|Panoráma ostrova Hong Kong Hongkong sa delí na tri časti (tu zoradené pri pohľade z juhu na sever): ostrov Hongkong polostrov Kowloon (Ťiou-lung) v užšom zmysle (= územie Kowloon; t.j. časť pevniny priľahlá ostrovu Hongkong) Nové teritóriá (t.j. celá pevnina severne od polostrova Kowloon v užšom zmysle + asi 235 ostrovov, z ktorých najväčšie sú Lantau a Lamma) Polostrov Kowloon (Ťiou-lung) v širšom zmysle je celá Osobitná administratívna oblasť ČĽR Hongkong okrem ostrovov, čiže pevninská časť Nových teritórií + polostrov Kowloon v užšom zmysle.Hongkong. In: Encyclopaedia BelianaHongkong. In: Pyramída (encyklopedický časopis)https://www.britannica.com/place/Kowloon-Peninsula
Dejiny Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5 000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie Chan (206 pred Kr. po 260 pred Kr.) bolo územie Hongkongu osídlené Číňanmi. Počas vlády dynastie Tchang (618 – 907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie Jüan (1261 – 1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom perlorodiek.
Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca Fernaa Piresa de Andrade z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom Východoindickej spoločnosti na územie Číny prišli Briti, ktorí výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po začatí dovozu ópia, ktoré viedlo k prvej ópiovej vojne a po nasledovnom obsadení hongkonského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Hongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, presadenej po prvej ópiovej vojne, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo Východnej Ázii. Medzi rokmi 1851 – 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.
|náhľad|Vlajka Hongkongu (1959 – 1997)
Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému Japonsku. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky sa zo Šanghaja do Hongkongu presťahovalo veľa podnikov. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 50. rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil pre Hongkong doktrínu Jedna krajina, dva systémy, ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a Spojeným kráľovstvom z 19. decembra 1984, podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongkongu stala osobitná administratívna oblasť (angl. Special Administrative Region (SAR)) Číny.
V roku 1997 zasiahla Hongkong Ázijská finančná kríza, ktorá zastavila hospodársky rast mesta. V tom istom roku zasiahla mesto epidémia vtáčej chrípky. Epidémia SARS roku 2003 paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí. Život pod čínskou správou sprevádzalo množstvo protestov. Snaha vlády o tajné presadenie zákonom proti rozvracaniu viedla roku 2003 k masovým protestom, ktoré napokon priniesli rezignáciu prvého miestneho predsedu vlády, Tung Chee-hwa.
Dlhodobé spory o interpretáciu Basic Law, hongkonskej miniústavy, vyústili v septembri 2014 v protesty známe ako Dáždnikové hnutie. Na 79 dní trvajúcom proteste v podobe obsadenia hlavných dopravných tepien v centre mesta sa zúčastnilo približne 50 000 ľudí, získal celosvetovú pozornosť a priamo či nepriamo sa dotkol takmer každého obyvateľa mesta.
V októbri 2018 boli v Hongkongu otvorené dva veľké infraštruktúrne projekty, ktoré spájajú mesto s Čínou: vysokorýchlostná železnica a most do Macaa a Ču-chaju, ktorý je zároveň najdlhším mostom cez more na svete. V roku 2019 vypukli rozsiahle, niekoľko mesiacov trvajúce protivládne protesty, ktoré paralyzovali mesto. Tie utíchli po vypuknutí pandémie covidu-19 a prijatí kontroverzného zákona o národnej bezpečnosti v júni 2020.
Ekonomika Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na export. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. mladým tigrom Ázie, ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.
Kultúra
Múzeá Múzeum kultúrneho dedičstva náhľad|Hong Kong Heritage Museum Budova múzea leží blízko zastávky MRT Che Kung Temple. Vstupné zahŕňa všetky výstavy a stojí 10 hongkonských dolárov (2013) s výnimkou stredy, kedy je vstup bez poplatkov. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu Leisure and Cultural Services Department spadajúceho pod hongkonskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou Reich+Petch. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkonských severných oblastí New Territories Heritage Hall, galéria pre deti Children's Discovery Gallery na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantonskej opery Cantonese Opera Heritage Hall, výstava čínskych umeleckých diel T. T. Tsui Gallery of Chinese Art, ktorá vystavuje medzi inými aj artefakty z múzea Tsui Museum of Art a výstavná sieň Chao Shao-an Gallery.
Podľa archeologických výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. V jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tematizované a podložené exponátmi. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú historický vývin.
V roku 2013 bola na najvyššom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia, ktorá predstavovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení Bruce Leeho. Vo vstupnej hale na schodoch stála jeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: "Pohybuj sa ako voda – buď tichý ako zrkadlo".