Boje na Pohroní a pri Kremnici boli bojové operácie Slovenského národného povstania odohrávajúce sa od 23. septembra do 10. októbra 1944 v povodí rieky Hron a v okolí Kremnice. Nemeckej bojovej skupine „Schill“ a 178. tankovej divízii „Tatra“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „Kriváň“ (pplk. Josef Tlach), IV. Taktickej skupiny „Muráň“ (plk. pech. Mikuláš Markus) a III. Taktickej skupiny „Gemer“ (plk. pech. Pavol Kuna) podporované partizánskymi skupinami.
Predohra Na základe kritickej operačnej situácie prijalo povstalecké velenie vo večerných hodinách 21. septembra 1944 rozhodnutie o ústupe z Turca a Hornej Nitry. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny Ploskuňák a partizánskych jednotiek.
Pri evakuácii z Turčianskeho sv. Martina bola odvezená aj väčšina nepojazdných tankov LT vz. 34 a LT vz. 35.
V. Taktická skupina ustúpila až k Banskej Bystrici, kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „Muráň“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm (PAK 40) roty npor. Galuščáka.
Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z Koštian nad Turcom presunulo do Svätého Michala. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov LT vz. 38 a jeden LT vz. 35 z čaty por. Bodnára, 5 LT vz. 38 a jeden P III (posledný Pzkpfw III ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri Zvolene. Dňa 23. septembra 1944 bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený Prápor útočnej vozby Vojtech.
Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase Turčiansky sv. Martin - Príbovce - Sv. Michal - Štubnianske Teplice. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru Čremošné, kde sa neskôr zúčastnila odrazenia nemeckého pokusu o prienik cez Malý Šturec. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta Príbovce - Benice došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila.
Dňa 22. septembra vydal rozkaz na ústup aj veliteľ IV. Taktickej skupiny Muráň plk. pech. Mikuláš Markus. IV. TS sa z priestoru Handlová stiahla na čiaru Sklené - kóta 772 Veľký Vrch - kóta 725 Schusterberg - Nová Lehota. Od Handlovej do priestoru Svätý Kríž nad Hronom - Žarnovica bolo odvelené improvizované pancierové auto Hron.
Formovanie obrany Ešte počas bojov na Hornej Nitre vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky LT vz. 34 a LT vz. 35 mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí Svätého Kríža nad Hronom a v okolí obcí Trnavá Hora, Jalná, medzi cestou na Zvolen a železničnou traťou Stará Kremnička - Hronská Breznica zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank LT vz. 35 bol zakopaný pri Čremošnom. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát ÚV, bolo od 23. septembra do 10. októbra zakopaných v obrannej línii okolo Banskej Bystrice.
Jednotky IV. TS „Muráň“ novú obranu zaujali v priestore Kremnice. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „Korunt“, 32. „Kremeň“ a 33. „Safír“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom „Jaspis“ a čatu KPÚV „Topas“. Obidve čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a Skleného v smere od Handlovej. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v Kremnici a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa 23. septembra bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch LT vz. 38 a jedného LT vz. 35. Velil jej por. útv. Štefan Bodnár a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. M. Minku vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.
Po ústupe z Turca a Hornej Nitry sa povstalecká obrana na západe sformovala nasledovne. Lesy západne a severozápadne Veľkej Fatry držali partizáni Jegorovovej partizánskej brigády. Prístup do stredu Slovenska v smere Dolná Štubňa - Čremošné - Harmanec zase držali jednotky I. TS „Kriváň“ (plk. Jozef Tlach). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo Zvolene, v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „Gerlach“. Pozície južne od Kremnice držala III. TS „Gerlach“ (plk. pech Pavol Kuna). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku Svätému Krížu nad Hronom vytvorili podskupinu „Ipeľ“ (mjr. útv, Ján Kovačovič). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „Hornád“ (kpt. Andrej Búrik), 26. peší prápor „Bečva“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „Ondava“ (kpt. František Felcman) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „Kyseľ“ (kpt. Július Kleskeň).
Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k Žarnovici bola vytvorená podskupina „Volga“ (mjr. gšt. Štefan Murgaš). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z Trnavy posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „Dunaj“, 24. peší prápor „Topľa“ (kpt. Michal Petrík) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „Orlický“ (kpt. Imrich Orlický) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný pancierový automobil Hron 101. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny.
Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní 24. septembra 1944 osobne presvedčiť mjr. gšt. Nosko. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt.
Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom.
Priebeh bojov
Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom Dňa 23. septembra 1944 obsadil prápor „Teuteberg“ zo skupiny „Schill“ Handlovú, no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „Korunt“ (kpt. pech. Ján Hlucháň). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „Gerlach“ plk. pech Pavol Kuna. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj Jánovej Lehoty, pričom využili chybu partizánov brigády kpt. Jána Nálepku, ktorí nezabezpečili les severne od dediny.
Dňa 24. septembra 1944 sa nemeckým vojakom práporu „Teuteberg“ podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „Korunt“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „Schill“ presunul do Oslian.
Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor „Orolín“ podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „Duchoň“ (por. Fedor Duchoň) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z Jánovej Lehoty.
Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „Pikowitz“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „Riesenbeck“, „Brandl“, „Schulz“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „Stubenböck“ zostala zabezpečovať Handlovú, zatiaľ čo húfnice batérie „Lindtner“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.
Dňa 25. septembra krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „Ipeľ“ za podpory pravého krídla práporu „Orolín“ a časti 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika (Piotr Alexejevič Veličko) útok s cieľom vytlačiť protivníka z Jánovej Lehoty, Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „Vltava“.
V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „Ipeľ“ sa velenie česko-slovenskej armády na Slovensku rozhodlo preveliť k Svätému Krížu partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku, 2. údernú rotu (npor. Ladislav Drinocký), 18. protilietadlovú batériu (kpt. Juraj Hinterbruchner) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov LT vz. 38 a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál Ján Golian zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „Plesnivec“ kpt. gšt. Ján Stanek ho odmietol vykonať.
Večer 25. septembra 1944 sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „Ipeľ“ a Veličkova 1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu.
Hneď po rozvidnení 26. septembra vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k Jánovej Lehote dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. Ľudovíta Rumana. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „Lindtner“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov.
Ráno 27. septembra 1944 napadli jednotky „Schill“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky Fw 190, ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký pancierový vlak IPV „Štefánik“ (kpt. útv. František Adam)..
Prápory „Orolín“ a „Ondava“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie 1. česko-slovenskej armády na Slovensku muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do Detvy.