La Samaritaine (plným názvom Grands magasins de la Samaritaine) je obchodný dom v Paríži na nábreží Seiny v 1. obvode medzi ulicami Rue de la Monnaie a Rue de l’Arbre-Sec. Obchod bol od roku 2005 do 23. júna 2021 uzavretý. La Samaritaine bol s predajnou plochou najväčší obchodný dom v Paríži a tesne tak predstihol domy Galeries Lafayette a Printemps.
História vľavo|náhľad|La Samaritaine Obchod založil v roku 1869 Ernest Cognacq pôvodom z Île de Ré spolu s manželkou Marie-Louise Jaÿ. Ernest Cognacq začal ako predajca kravát na Pont Neuf, neskôr si zriadil malý obchod na ulici Rue de la Monnaie. Obchod prosperoval a tak ho manželia rozširovali nákupom okolitých budov, až vznikol obchodný dom zaberajúci niekoľko susediacich domov. Bloky domov boli v rokoch 18831933 postupne upravované, najmä v rokoch 19031907, kedy architekt Frantz Jourdain uplatnil princípy secesie. Prestavbu v roku 1933 urobil v štýle art deco architekt Henri Sauvage. Celý obchod č. 2 a ďalej fasáda a strecha obchodu č. 3 sú preto od roku 1990 chránené ako historická pamiatka.
Vzhľadom na zlé ekonomické výsledky na začiatku 90. rokov obchodný dom zmenšil svoju predajnú plochu. Ekonomické problémy však pokračovali a preto ho v roku 2001 skúpila skupina LVMH (Moët Hennessy Louis Vuitton). Predajňa bola zatvorená 15. júna 2005 z dôvodu vážneho rizika požiaru, pričom budova potrebovala naliehavú bezpečnostnú rekonštrukciu.
LVMH koncom roka 2010 kúpila zvyšné podiely v obchodnom dome od nadácie Cognacq-Jay, vďaka čomu mala obchodný dom v plnom vlastníctve. Prestavba sa mala začať v roku 2011.
V januári 2015 boli práce na predajni opäť zastavené po tom, čo francúzsky súd zrušil stavebné povolenie. Práce sa opäť rozbehli, keďže stále existoval odpor k novým fasádam navrhnutým japonskou architektonickou firmou SANAA, starostka Paríža Anne Hidalgová plány podporila.
Po šestnástich rokoch od zatvorenia bol obchodný dom znovu otvorený pre verejnosť v júni 2021, teraz je tiež pod značkou DFS. Obchod znovu otvorili francúzsky prezident Emmanuel Macron a generálny riaditeľ LVMH Bernard Arnault. Budovy teraz zahŕňajú hotel Cheval Blanc, škôlku, kancelárie a sociálne bývanie.
Pôvod mena náhľad|Čerpadlo v roku 1742 La Samaritaine (slovensky Samaritánka) bol názov vodného čerpadla umiestneného blízko mosta Pont Neuf, ktorého existencia je známa od doby vlády Henricha IV. Čerpadlo pumpovalo vodu zo Seiny do mestských fontán. Stavba bola ozdobená sochárskou výzdobou zobrazujúcou stretnutie Ježiša a Samaritánky pri Jákobovej studni, ktorého autormi boli sochári Bernard a René Frémin (16721744).
Dizajn a štýl budovy vpravo|náhľad|Fasáda v secesnom štýle Jourdainovo členstvo vo viacerých spoločnostiach výrazne ovplyvnilo jeho osobnú architektonickú teóriu a výber dizajnu Samaritaine. Jourdain bol prezidentom Societe du Nouveau počas vrcholu hnutia Art Nouveau. Pôvodný dizajn budovy silne stelesňuje ideály tohto umeleckého štýlu. Zatiaľ čo skeletová konštrukcia obchodného domu je postavená z ocele a skla, budova obsahuje množstvo aplikovaných ozdôb, ktoré znižujú tvrdosť jej tuhej konštrukcie. Exteriér budovy má dve kupoly zo sklenených tehál, ktoré sa v noci rozsvietia. Predĺžené vertikály kupol, rozdelené do ôsmich strán, zvýrazňujú výšku budovy a priťahujú oko diváka na vrchol predajne. Fasádu budovy tvoria keramické panely v pestrých farebných odtieňoch žltej, bielej, zelenej a zlatej. Slovo „Samaritaine“, ako aj časť dostupného tovaru a tovaru, sú zobrazené okolo fasády budovy farebným smaltom pomocou prepracovaného písma. Okolo týchto nápisov sú rozptýlené farebné naturalistické kvetinové motívy, ktoré pokračujú aj v interiéri budovy. V interiéri sa nachádzajú dekoratívne železné schodiská, sklenená dlažba a fresky s opakovaným kvetinovým motívom. Tieto prvky zahŕňajú ornament aj funkčnosť, ktoré sú základnými princípmi secesného hnutia. Základné myšlienky secesie a Samaritaine viedli k moderným hnutiam 20. rokov 20. storočia.
La Samaritaine v kinematografii Pohľad na fasádu La Samaritaine sa objavuje vo filme Au bonheur des dames od Juliena Duviviera (1930). Dlhá sekvencia z filmu Les Moutons de Panurge z roku 1961 sa natáčala v La Samaritaine. Film Bébert et l’Omnibus z roku 1963 bol čiastočne natočený v La Samaritaine. Miesto sa nakrátko objavuje vo filme Tatie Danielle z roku 1990 počas jazdy autom po Paríži. Agent bez minulosti, uvedený v kinách v roku 2002, obsahuje scénu na streche La Samaritaine. Natáčala sa tu časť filmu Holy Motors (2012) od Leosa Caraxa. Film Au bonheur des ogres, uvedený do kín v roku 2013, bol natočený v La Samaritaine v roku 2012. Nocturama, uvedená do kín v roku 2016, sa v tomto obchode natáčala počas leta 2015.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálne stránky obchodního domu História obchodného domu História obchodného domu na Structurae Záznam v evidencii historických pamiatok
Zdroj
Kategória:Historické pamiatky v Paríži Kategória:1. obvod (Paríž) Kategória:Obchodné domy vo Francúzsku Kategória:Podniky v Paríži Kategória:Art deco stavby Kategória:Secesné stavby vo Francúzsku Kategória:Architektúra z 1933 Kategória:Organizácie založené v 1869 Kategória:Značky LVMH