Boje o Kraľovany bolo ozbrojené stretnutie medzi slovenskými povstaleckými vojskami a nemeckými silami v dňoch 9.15. september 1944 počas SNP. Potom, ako nemecká skupina SS Schäfer postupujúca od Popradu v podstate bez odporu obsadila za tri dni (4.6. september) celý Liptov vrátane Ružomberka, povstalecká obrana sa úspešne zachytila pri Bielom Potoku v smere na Banskú Bystricu, no zároveň napriek dobrým prírodným podmienkam úplne zlyhala v smere na Kraľovany a Nemci s minimálnym úsilím a stratami prerazili do Turca a odrezali povstalecké sily na Orave.

Predohra

Ružomberok bol obsadený partizánmi už 27. augusta 1944, dva dni pred samotným vypuknutím Slovenského národného povstania. Udalosti v Ružomberku boli jedným z posledných impulzov na nemecký vojenský zákrok na Slovensku.

Na Spiši vypuklo Slovenské národné povstanie 29. augusta 1944. K povstaniu sa 30. augusta pridali posádky v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Levoči. V Kežmarku povstalecká akcia zlyhala a rovnako zlyhal aj pokus povstalcov dobyť Kežmarok 30. augusta náporom od Popradu a Levoče. Rozhodujúci bol príchod nemeckého úderného pluku 1. tankovej armády, ktorý 31. augusta zvrátil situáciu v Kežmarku a následne útokom obsadil 1. septembra Poprad.

Nemecká bojová skupina Schäfer vyčlenená v sile jedného práporu z 18. divízie SS Horst Wessel začala 3. septembra 1944 z Popradu postup na horný Liptov s úlohou obsadiť Ružomberok a spojiť sa s nemeckou vojenskou bojovou skupinou Ohlen. V tom čase bol Liptovský Mikuláš sídlom tzv. II. obrannej oblasti povstaleckej armády, no menovaný veliteľ, plk. Ladislav Bodický nemal prehľad o svojich jednotkách, nevenoval sa príprave obrany a po informácii o blížiacich sa Nemcoch vydal podriadeným rozkaz, aby sa „sa rozutekali, aby sa každý zachránil ako môže, lebo sa Nemci približujú“, za čo bol generálom Golianom priamo na bojisku zbavený funkcie a obvinený zo zbabelosti. Liptovský Mikuláš bol bez boja obsadený 5. septembra a Ružomberok 6. septembra. Strata týchto miest bola veľmi zahanbujúca i preto, že Nemci postupovali týmto smerom od Popradu iba slabými silami, čo konštatovalo už povstalecké velenie, a povstalci ich napriek tomu nedokázali zastaviť. Keď Nemci 5. septembra zaútočili, veliteľ ružomberskej povstaleckej posádky mjr. Miloš Vesel utekal z bojiska prvý tak, že ho musel zastavovať sám pplk. Černek, na ktorého z diaľky kričal: „Pán podplukovník, všetko je stratené!“. V Ružomberku bol najdôležitejším cieľom Nemcov Mautnerov závod, kde sa nachádzalo 928 delostreleckých lafiet. Mjr. Miloš Vesel nezabezpečil ich zničenie a tak mohli byť neskôr po spriechodnení železnice odvážané do Nemecka.

Budovanie obrany Prehradením doliny Váhu od Ružomberka na Turiec bola veliteľom ružomberskej posádky mjr. Milošom Veselom poverená pešia rota pod velením stot. Daniela Gondu. Tá budovala od začiatku septembra obranu pri Gombáši. Táto rota bola neskôr posilnená ďalšou pešou rotou, čatou ťažkých guľometov a batériou húfnic kalibru 10 cm. Skupina Gonda vybudovala obranu na západnom okraji obce Hubová, prekážky však pozostávali len zo stromov povalených na cestu a neskôr bola pripravená druhá prekážka z elektrických kovových stožiarov dotiahnutých na most pri ústí Lánového potoka a zviazaných reťazami. Plán prehradiť cestu vyhodením skalného útesu nebol zrealizovaný. Štáb skupiny sa umiestnil v Ľubochni. Po nemeckom obsadení Ružomberka bojovou skupinou SS Schäfer prehradzovala skupina Gonda nemecký postup Považím na Kraľoviansku tiesňavu do tyla 5. taktickej skupiny v Turci, i na Ľubochniansku dolinu, do tyla 6. taktickej skupiny, brániacej priechody z Ružomberka do Banskej Bystrice.

Od 5. septembra posilnil obranu v Kraľovianskej tiesňave aj peší prápor stot. Ivana Jobáka vyslaný pplk. Perkom zo zálohy bojovej skupiny Martin (po 10. septembri 5. taktickej skupiny) po dobytí Ružomberka Nemcami. Veliteľ práporu mal vybudovať obranu na severných svahoch kóty 1184 Kopa, nad ľavým brehom Váhu, v obci Kraľovany a na južných svahoch kóty 611 nad pravým brehom Váhu. Cieľom bolo zabrániť prieniku Nemcov cez Kraľoviansku tiesňavu do dolného Turca z liptovského a z oravského smeru. Prápor Jobák bol posilnený dvoma ľahkými tankmi, protitankovými kanónmi a protitankovými puškami. Stanovište veliteľa práporu bolo umiestnené v domoch na východnom okraji Kraľovian, pri železničnom a cestnom moste. Záloha práporu sa rozmiestnila v obci Šútovo.

Do 9. septembra 1944 nedošlo k bojovému styku vojakov skupiny Gonda pri Hubovej a pešieho práporu Jobák pri Kraľovanoch s nepriateľom ani na liptovskom, ani na oravskom smere, čo negatívne ovplyvnilo ich ostražitosť a prípravy na boj. Zároveň nevyužili taktické možnosti terénu na obranu, nedostatočne budovali obranné postavenia, čo sa neskôr vypomstilo počas bojov v druhej septembrovej dekáde.

Priebeh Bojová skupina SS Schäfer sa po obsadení Ružomberka bezvýsledne pokúšala prelomiť obranu vojakov ružomberskej posádky, neskôr 6. taktickej skupiny, v údolí Revúcej, od Vlkolinca po výšinu Ostrô, a postúpiť zo severu na Banskú Bystricu. Preto veliteľ bojovej skupiny SS Schäfer vyslal 9. septembra prieskumnú jednotku na kraľoviansky smer, ktorá prenikla bez odporu cez málo ostražitú obranu skupiny Gonda pri Hubovej (tá sa bez vlastných strát rozutekala) až ku Kraľovanom. Tu ju zastavili paľbou jednotky práporu Jobák, a tak sa prieskum nepriateľa vrátil späť do Ružomberka. Mohol to byť dôrazný signál pre skupinu Gonda i pre peší prápor Jobák.

Prebiehajúca Východokarpatská ofenzíva Červenej armády a 1. československého armádneho zboru nútila nemecké vojská podnikať útoky na uvoľnenie železničnej i cestnej komunikácie na Považí vedúcej do tyla nemeckých vojsk na východnom Slovensku. Komunikácie v úseku HubováSučany boli však stále v rukách povstalcov.

12. septembra vyrazili z Ružomberka obrnené transportéry a osem nákladných áut s pechotou bojovej skupiny SS Schäfer smerom na Hubovú a na Kraľoviansku tiesňavu v ústrety 178. divízii Tatra, bojujúcej v dolnom Turci. V krátkom boji zdolali obranu povstalcov v Hubovej, z ktorých väčšina pod velením stot. Víga ustúpila do Ľubochnianskej doliny.

Veliteľ skupiny stot. Daniel Gonda sa v tom čase nenachádzal v obrannom postavení. Podľa rôznych prameňov sa 13. septembra zhodou okolností nachádzal na veliteľstve 1. československej armády v Banskej Bystrici (odkiaľ sa po správe o nemeckom útoku vrátil osobným autom cez Martin), alebo v Kraľovanoch a vybral sa na miesto nemeckého útoku. V Rojkove presadol na miesto spolujazdca na motorke vedenej vojakom Molnárom a vydal sa (údajne pod vplyvom alkoholu) k Hubovej, kde vbehli do cesty nemeckej autokolóne a Gonda bol streľbou z nemeckého guľometu smrteľne zranený.

Napriek nemeckému delostreleckému a mínometnému ostreľovaniu Kraľovian už od 12. hod. peší prápor Jobák nezaujal včas obranné postavenia a obec Kraľovany neubránil. 13. septembra Nemci obsadili Kraľovany a zajali časť vojakov vrátane veliteľa práporu stot. Jobáka a jeho zástupcu stot. Ďuranu. Značná časť práporu ustúpila do Párnice a pridala sa k oravskej skupine mjr. gšt. Jamrišku. Nemci sa zmocnili jedného tanku, protitankového kanóna, dvoch húfnic a niekoľkých protitankových pušiek. Nemecký postup od Kraľovian do Párnice prehradil mjr. gšt. Jamriška pešou čatou svojej skupiny pod velením por. Kemka a rotou a jedným tankom z ustupujúceho práporu Jobák. Nemci však v ten deň v útoku nepokračovali v žiadnom smere. Veliteľ 5. taktickej skupiny pplk. Perko nasadil pri Kraľovanoch svoju zálohu, peší prápor Oškvarek, ktorý sa sem 13. septembra presunul nákladných autách zo Žabokriek a bránil Kraľoviansku tiesňavu až do 15. septembra 1944. Potom prápor musel pred spojeným náporom jednotiek 178. divízie Tatra od západu a bojovej skupiny SS Schäfer od východu, ustúpiť do Párnice k oravskej skupine mjr. gšt. Jamrišku.

Dohra Nedostatočná obrana skupiny Gonda pri Hubovej a pešieho práporu Jobák pri Kraľovanoch spôsobila, že spoločným útočným úsilím jednotiek 178. divízie Tatra a bojovej skupiny SS Schäfer v dňoch 12. až 15. septembra dobyť Kraľoviansku tiesňavu. Nemci ovládli cestnú aj železničnú komunikáciu od Sučian po Hubovú a izoloval od 5. taktickej skupiny oravskú skupinu mjr. gšt. Jamrišku. Oravská skupina bola vytlačená z obranných postavení na Brestovej, na Krivej a z Dolného Kubína do priestoru PárnicaLučivná. Bolo potrebné zistiť situáciu a doručiť jej rozkazy i údaje pre rádiové spojenie s veliteľstvami 5. taktickej skupiny a 1. československej armády. Túto úlohu dobrovoľne splnil zástavník Tretiník so svojím družstvom. Prešli cez nemecké postavenia prenikli do Párnice, odkiaľ sa úspešne vrátili na štáb 5. taktickej skupiny. Za tento čin povýšil veliteľ 1. česko-slovenskej armády zástavníka Tretiníka mimoriadne do hodnosti poručíka.

Povstalci z oravskej skupiny tu odolávali Nemcom do začiatku októbra 1944, kedy zbytky rozpadnutých jednotiek v počte asi 50 bojovníkov prešli s mjr. gšt. Jamriškom k 6. taktickej skupine do Liptovskej Osady.

Napriek úspechom na kraľovianskom smere nemecké jednotky zatiaľ neovládli celú obec Sučany, odkiaľ povstalci paľbou kontrolovali úseky železničnej i cestnej komunikácie vedúce Považím, potrebných pre nemeckú obranu na východnom Slovensku.

Poznámka

Referencie

Kategória:1944 na Slovensku Kategória:Bitky v 1944 Kraľovany Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny Kategória:Kraľovany