Kamerun, dlhý tvar Kamerunská republika, je prezidentská republika v strednej Afrike. Nachádza sa medzi Nigériou, Čadom, Stredoafrickou republikou, Kongom, Gabonom a Rovníkovou Guineou. Hlavné mesto je Yaoundé.
Obyvateľstvo thumb|vľavo|Mapa Kamerunu Väčšina obyvateľov hovorí francúzsky, na severe krajiny je anglofónna menšina. Obyvateľstvo Kamerunu tvorí množstvo kmeňov, z ktorých žiadny netvorí viac ako 20% populácie. Z náboženstiev je asi z 50% zastúpené kresťanstvo, nasleduje animizmus (26%) a islam (20%).
Politika Hlavný vplyv v štáte má už od roku 1982 prezident Paul Biya, predsedom vlády je od roku 1996 Pieter Musonge Mafari. Zákonodarným zborom je Národné zhromaždenie, ktoré má 180 miest. V krajine pôsobia 4 významnejšie politické strany. Juhozápadná časť Kamerunu sa usiluje o odtrhnutie a pripojenie k Nigérii (čo Nigéria silno podporuje).
Politický vývoj Kamerunu sa na rozdiel od mnohých afrických krajín vyznačuje značnou stabilitou. Prvých 22 rokov (1960 - 1982) stál v jeho čele Ahmadou Ahidjo, v ktorého vláde sedeli zástupcovia väčšiny významných etnických skupín. Hoci režim v tomto období nebol demokratický (od roku 1966 tu vládla jediná povolená strana), nie je považovaný za príliš represívny a pozitívne je hodnotená najmä jeho stabilita. Po opustení prezidentského postu zo zdravotných dôvodov Ahidja v roku 1982 vystriedal Paul Biya.
Biya vniesol do politiky značné zmeny a od roku 1985 zaviedol vnútrostranícku konkurenciu vo voľbách, hoci len v rámci jedinej, vládnucej strany. Týmto relatívne demokratickým krokom zámerne oslabil nižšie pozície mocenského rebríčka vzájomnou konkurenciouBratton, Michael; van de Walle, Nicolas. Democratic Experiments in Africa: Regime Transitions in Comparative Perspective. Cambridge: Cambridge University Press, 1997. ISBN 0-521-55612-0. Str. 71-77.. Začal ekonomicky a politicky uprednostňovať príslušníkov svojho vlastného etnika Beti/BuluLe Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004. ISBN 1-58826-249-9. Str. 171., čo podnietilo súperenie jednotlivých klanov o možnosť ovládania štátnych podnikov.
Demokratizačná vlna na prelome 80. a 90. rokov znamenala pre Kamerun množstvo protestov, ktorým však Biyov režim vďaka dostatočnej ekonomickej a politickej sile odolal. Kombináciou ústupkov a následných represií, no najmä narýchlo zorganizovanými voľbami umlčal opozíciu, ktorá na ne nebola pripravená. V prezidentských voľbách v roku 1992 tak Biya podľa očakávaní zvíťazilLe Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004. ISBN 1-58826-249-9. Str. 257. a jeho udržaniu pri moci napomohla i nejednotná opozícia, ktorá voľby v roku 1992 voľby bojkotovala.
V roku 2003 vláda zakročila proti nezávislým médiám, ktorých počet po roku 2000 výrazne stúpol. Účelový krok mal umlčať hlasy opozície pred blížiacimi sa voľbamiAfrica South of the Sahara 2006. 35th Edition. London: Europa Publications, 2005. Str. 188. a tej sa napokon ani nepodarilo dohodnúť a do prezidentských volieb postaviť protikandidáta Biyovi. Pretrvávajúca nejednotnosť opozície, rozdelenie krajiny na frankofónnu a anglofónnu (trvale marginalizovanú) časť a rozpory medzi etnickými skupinami dlhodobo destabilizujú krajinu. Politická zmena by však priniesla skôr iba zmenu dominantnej skupiny obyvateľstva, než principiálnu zmenu pomerov v krajine.
Ekonomika Hospodárska výkonnosť klesá a iba medzi rokmi 1991 a 1997 kleslo HDP na hlavu o 200 USD na 600 USD. Dve tretiny pracujúcich je zamestnaných v poľnohospodárstve a vyváža sa hlavne ropa a poľnohospodárske produkty. Dováža sa spotrebný tovar, predovšetkým z európskych frankofónnych štátov.
Administratívne delenie
thumb|vľavo|Provincie Kamerunu +Názov provincie (fr./ang.)Sídlo správyRozloha Počet obyvateľov (2007) Adamaoua/Adamawa Ngaoundéré 63 691 838 689 Est/East Bertoua 109 011 875 949 Ouest/West Bafoussam 13 872 2 269 136 Littoral Douala 20 239 2 294 540 Nord/North Garoua 65 576 1 409 445 Extrême-Nord/Extreme North Maroua 34 246 3 142 883 Nord-Ouest/Northwest Bamenda 17 810 2 095 538 Centre (Kamerun) Yaoundé 68 926 2 797 212 Sud-Ouest/Southwest Buea 24 471 1 419 269 Sud/South Ebolowa 47 110 633 082+
Mestá
Douala - 2,5 mil. obyv. Yaoundé - 1,5 mil. obyv. - hlavné mesto Garoua - 160 000 obyv. Maroua - 140 000 obyv. Baffoussam - 120 000 obyv.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Členovia AÚ Kategória:Členovia Commonwealthu Kategória:Členovia OSN Kategória:Štáty v Afrike Kategória:Členovia Frankofónie