Konžská demokratická republika (do roku 1997: Zair; iné slovenské názvy pozri nižšie) je štát v strednej Afrike. Má okolo 110 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom krajiny je Kinshasa.
Od 14./15. do 19. storočia sa v časti územia dnešného štátu nachádzala Konžská ríša a Lubská ríša. Belgický kráľ Leopold II. v roku 1885 formálne získal práva na územie Konga od koloniálnych štátov Európy a vyhlásil krajinu za svoje súkromné vlastníctvo a pomenoval ju Konžský slobodný štát. V rokoch 1885 až 1908 jeho koloniálna armáda nútila miestne obyvateľstvo vyrábať kaučuk a páchala rozsiahle zverstvá. V roku 1908 sa Leopold vzdal územia, ktoré sa tak stalo belgickou kolóniou (Belgické Kongo). Kongo získalo nezávislosť od Belgicka 30. júna 1960 a okamžite čelilo sérii secesionistických hnutí, zavraždeniu premiéra Patricea Lumumbu a uchopeniu moci Mobutu Sese Sekom počas štátneho prevratu v roku 1965. Od roku 1964 sa štát volal Konžská demokratická republika. Mobutu v roku 1971 premenoval krajinu na Zair a zaviedol tvrdú personalistickú diktatúru až do svojho zvrhnutia v roku 1997 v prvej konžskej vojne. V roku 1997 sa krajina premenovala naspäť na Konžskú demokratickú republiku V rokoch 1998 až 2003 čelila druhej konžskej vojne.
Slovenské názvy Súčasný normovaný dlhý tvar názvu tohto štátu znie Konžská demokratická republika; normovaný krátky tvar neznie Kongo (lebo tento krátky tvar je vyhradený pre susednú Konžskú republiku), ale je zhodný s dlhým tvarom, čiže dlhý aj krátky tvar znie Konžská demokratická republika.Konžská demokratická republika (prístup 5. 7. 2026)
V rokoch 2000 - 2014 bol slovenský normovaný dlhý tvar rovnaký ako dnes, teda Konžská demokratická republika, ale ako krátky tvar bol predpísaný názov Kongo (býv. Zair).Zmeny názvov 2025 (prístup 5. 7. 2026) Slovenské vžité názvy štátov a závislých území. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 2000. S. 33
Mimo vyššie uvedených normovaných názvov, sa v slovenských textoch ako dlhý tvar názvu vyskytuje aj jazykovo nesprávny tvar Demokratická republika Kongo.POVAŽAJ, M. Konžská demokratická republika. in: Kultúra slova č 2 1999, S. 123 Ako krátke tvary sa v slovenských textoch vyskytujú aj nasledujúce názvy, ktoré sú síce jazykovo správne, ale sú buď zastarané alebo sú v rozpore s vyššie uvedenými súčasnými normovanými názvami: KongoKongo. in: Slovník súčasného slovenského jazyka, Kongo-Kinshasavyhláška Ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí z 20. júna 1967 o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania, Kongo (Kinshasa)Zair. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 539. V 60. rokoch sa štát označoval aj krátkymi tvarmi Kongo-Léopoldville či Kongo (Léopoldville)Kronika ľudstva. Bratislava: Fortuna Print, 2005. S. 1257ŠÍBL, D. Politická ekonómia súčasného kapitalizmu - medzinárodná ekonomická integrácia. Bratislava: VŠE. 1970. S. 117.
Slovenský ekvivalent bývalého názvu štátu (t. j. názvu štátu platného v rokoch 1971 - 1997) bol Zair pre krátky tvar a Zairská demokratická republika či Zairská republika pre dlhý tvar.
Poloha thumb|right|Mapa Konžskej demokratickej republiky z CIA World Factbook
Kongo sa nachádza v srdci subsaharskej Afriky. Hraničí (v smere hodinových ručičiek od juhozápadu) s Angolou, Atlantickým oceánom, Kongom, Stredoafrickou republikou, Južným Sudánom, Ugandou, Rwandou, Burundi, Tanzániou prostredníctvom jazera Tanganika a Zambiou. Krajina leží medzi rovnobežkami 6° severnej zemepisnej šírky a 14° južnej zemepisnej šírky a medzi poludníkmi 12° východnej zemepisnej dĺžky a 32° východnej zemepisnej dĺžky. Krajinou prechádza rovník, pričom tretina krajiny ležia na severnej a dve tretiny na južnej pologuli.
Rozloha a počet obyvateľov Rozloha Konga je a presahuje súčet rozlohy Španielska, Francúzska, Nemecka, Švédska a Nórska. Podľa rozlohy je KDR druhou najväčšou krajinou Afriky a 11. najväčšou krajinou sveta.
Odhadovaný počet obyvateľov v roku 2026 bol vyše 110 miliónov.Worldometers. (prístup: 5. 7. 2026) KDR je najľudnatejší frankofónny štát na svete a štvrtý najväčší štát v Afrike.
Najväčšie mestá (s údajmi okolo roku 2021) sú: Kinshasa (19 miliónov obyvateľov), Mbuji-Mayi (2,9 milióna), Lubumbashi (2,5 milióna), Kananga (1,5 milióna) a Kisangani (1,5 milióna).
Jazyky Úradným jazykom je francúzština. Štyri najrozšírenejšie jazyky sú oficiálne uznané ako tzv. národné jazyky (po francúzsky: langues nationales): lingalčina (severozápad a Kinshasa), konžština (juhozápad), swahilčina (východ) a lubčina (juh). Okrem týchto sa na území štátu používa 200 až 400 miestnych jazykov.
Náboženstvo Podľa štatistiky z roku 2014 je náboženská príslušnosť nasledujúca: rímski katolíci 29,9 %, protestanti 26,7 %, ďalšie kresťanské cirkvi 36,5 %, kimbanguisti 2,8 %, moslimovia 1,3 %, ostatné menej zastúpené náboženstva 1,2 %, bez vyznania 1,3 %, nešpecifikovaných 0,3 %. Okrem v zásade nekonfliktných nových afrických cirkví sa v regióne tiež zrodili africké kresťanské cirkvi s vyhrotenejšími postojmi, ktoré napríklad hlásali, že Boh by k Afričanom určite neposlal bielych kazateľov, ktorí im nerozumejú, a tak boli ku katolíckemu i protestantskému kresťanstvu veľmi podozrievavé. Tak bol v roku 1921 vo vtedajšom Belgickom Kongu založený kimbangizmus – nové kresťanstvo vyznávané veriacimi Cirkvi Ježiša Krista na Zemi. Títo kresťania vyznávajú, že skutočný Ježiš bol čiernej pleti, lebo Ježiš bielej pleti by nebol určený im. Podľa afrikanistu O. Havelku vyznáva v demokratickom Kongu mnoho kresťanov (naprieč denomináciami) zároveň niektoré z lokálnych tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne synkretizmus kresťanstva a tradičného náboženstva. Rozšírený je kult predkov, prítomné je náboženstvo bwiti a náboženské fenomény ako Nkisi Nkondi. V krajine je tiež rozšírené africké čarodejníctvo, najmä vo formách azande, kindoki a tfu. Čarodejníctvo je chápané ako pálčivý spoločenský problém. V krajine sú tiež tzv. vyhľadávači čarodejníkov.
Administratívne členenie thumb|Provincie Konžskej demokratickej republiky od roku 2015
Od roku 2015 je Konžská demokratická republika rozdelená na 26 provincií: Bas-Uele, Équateur, Haut-Katanga, Haut-Lomami, Haut-Uele, Ituri, Kasaï, Kasaï-Central, Kasaï-Oriental, Kinshasa, Kongo Central, Kwango, Kwilu, Lomami, Lualaba, Mai-Ndombe, Maniema, Mongala, Nord-Kivu, Nord-Ubangi, Sankuru, Sud-Kivu, Sud-Ubangi, Tanganyika, Tshopo, Tshuapa.TABLEAU RECAPITULATIF DES ENTITES TERRITORIALES DE LA REPUBLIQUE DEMOCRATIQUE DU CONGO (RDC)
V rokoch 1988 - 2015 bola Konžská demokratická republika rozdelená na 11 provincií: Bandundu, Bas-Congo, Équateur, Kasaï-Occidental, Kasaï-Oriental, Katanga, Kinshasa, Maniema, Nord-Kivu, Province orientale, Sud-Kivu.
Členstvo v organizáciách Krajina je členom OSN, Hnutia nezúčastnených krajín, Africkej únie, COMESA, Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Medzinárodnej organizácie Frankofónie a Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov.
Hospodárstvo Konžská demokratická republika je mimoriadne bohatá na prírodné zdroje, ale trpela politickou nestabilitou, nedostatočnou infraštruktúrou, korupciou a storočiami komerčnej aj koloniálnej ťažby a využívania, po ktorých nasledovalo viac ako 60 rokov nezávislosti s malým rozsiahlym rozvojom. Okrem hlavného mesta Kinshasa sú ďalšie dve najväčšie mestá, Lubumbashi a Mbuji-Mayi, baníckymi obcami. Najväčším vývozným artiklom KDR sú nerastné suroviny, pričom Čína v roku 2019 prijala viac ako 50 % jej vývozu. V roku 2021 bola úroveň ľudského rozvoja DR Kongo podľa indexu ľudského rozvoja na 179. mieste zo 191 štátov a OSN ju zaraďuje medzi najmenej rozvinuté krajiny.
Dejiny Pravek Najstarší doklad hominina (pravdepodobne z rodu australopitek alebo z rodu človek) na území KDR je nález Ish25 starý okolo 2 miliónov rokov. Najstaršie doklady ľudských nástrojov (harpúna) sú z obdobia približne pred 90 000 rokmi.
V období od niekoľkých desiatok tisíc rokov pred Kr. do prvého tisícročia v dnešnej DRK žili Pygmejovia. Boli to zberači a lovci.
Africká železná doba Okolo polovice prvého tisícročia pred Kr. sa do dnešnej KDR rozšírili prví Bantuovia (ľudia hovoriaci bantuskými jazykmi), ktorých postupná expanzia do západnej strednej Afriky sa začala zo severozápadu už v druhom tisícročí pred Kr. V KDR vytlačili Pygmejov (známych aj z regiónov „Bitwa“ a „Twa“) do druhotných častí krajiny; Pygmejovia dodnes v KDR tvoria asi 2 % obyvateľov. Ďalšie migrácie z regiónov Darfúr a Kordofan v dnešnom Sudáne na severovýchod a východných Afričanov do východného Konga premiešali etnické zloženie obyvateľstva regiónu. Bantuovia priniesli zmiešanú ekonomiku založenú na poľnohospodárstve (neolit), malých zásobách, rybolove, zbere ovocia, love a arborikultúre. Bantuské jazyky sú dnes hlavnou skupinou jazykov, ktorými hovoria obyvatelia Konga.
V KDR sa prvé doklady poľnohospodárstva spájajú s tzv. tradíciou Imboga v okolí jazier Mbandaka a Tumba z obdobia 600 pred Kr. Ďalšie doklady sú okolo 300 pred Kr. v podobe tzv. tradície Ngovo na hraniciach s Angolou a z približne rovnakého obdobia v podobe kultúry Urewe v Kivu. Kultúra Urewe na územie KDR zasahovala len okrajovo, lebo väčšina jej územia sa nachádzala v regióne Veľkých afrických jazier, t. j. medzi Stredoafrickou priekopou a Viktóriiným jazerom, čiže v dnešných štátoch Uganda, Rwanda, Burundi, západná Keňa, západná Tanzánia. Kultúra Urewe od svojho vzniku poznala tavenie kovov, čo dokladajú nálezy taviacich pecí v Rwande a Burundi.
Dáta z Kamerunu naznačujú počiatky tavenia železa v rokoch 700600 pred Kr. severne od rovníkového pralesa. Tavenie železa bolo vyvinuté nezávisle od začiatku bantuskej neolitickej expanzie z 2. tisícročia pred Kr. Na území KDR sú najstaršie doklady tavenia železa asi z 5. storočia pred Kr.; pochádzajú z tzv. skupiny Kay Ladio. V pohraničí KDR tavenie železa v rovnakom období poznala už spomínaná kultúra Urewe.
Stredovek a raný novovek V 5. storočí po Kr. na brehoch rieky Lualaba (dnešná provincia Katanga) vznikla kultúra Upemba. Tá sa postupne premenila na Lubskú ríšu (Kráľovstvo Luba) a sekundárne aj Lundskú ríšu (Kráľovstvo Lunda). Táto premena prebiehala bez prerušenia s niekoľkými odlišnými spoločenstvami vyvíjajúcimi sa mimo upembskej kultúry, ale podriadene vývoju Kráľovstva Luba. Každé z týchto kráľovstiev sa stalo veľmi bohatým prevažne z dôvodu miestneho nerastného bohatstva, hlavne rudy. Civilizácia začala rozvíjať a implementovať technológie založené na železe a medi popri obchodovaní so slonovinou a inými artiklami. Kráľovstvo Luba vytvorilo silný dopyt po ich kovových technológiách a bolo schopné zriadiť ďalekosiahlu obchodnú sieť (presahujúcu a siahajúcu až k Indickému oceánu). V 16. storočí začalo byť riadené silnou centralizovanou vládou na čele s náčelníkom.
V ranom novoveku bola v dnešnej KDR nasledujúca situácia: V severnej Angole a v najzápadnejšej časti KDR, v okolí ústia rieky Kongo, sa od 14. do 19./20. storočia nachádzala Konžská ríša (Konžské kráľovstvo). V severnej Angole a na juhu KDR sa od 15./16. do 19. storočia nachádzali najmä Lubská ríša (Kráľovstvo Luba) a Lundská ríša (Kráľovstvo Lunda). V severnej KDR žili lovci a zberači, ale v najsevernejšej časti KDR sa nachádzali aj Azandské sultanáty.
Konžský slobodný štát (18701908)