Kostol svätého Ondreja (Krásno nad Kysucou)

Kostol sv. Ondreja je rímskokatolícky farský kostol, ktorý sa nachádza na Námestí svätého Ondreja v Krásne nad Kysucou. Svojou dĺžkou je najväčším kostolom na Kysuciach a patrí k najväčším kostolom v rámci Žilinskej diecézy. Dejiny

V roku 1828 bola v Krásne víchrica, ktorá spolu s povodňami narušila statiku pôvodného dreveného renesančného kostolíka. Prvé snahy o stavbu nového, murovaného kostola sa objavili už v 30. rokoch 19. storočia, ale stavbu nebolo možné uskutočniť kvôli zlej finančnej situácii. V roku 1861 sa začali kopať základy na stavbu veľkého kostola, ktorý mal nahradiť starý drevený kostolík. Rovnako ako starý kostol, mal byť aj tento kostol zasvätený svätému Ondrejovi. Stavbu zadal štát architektovi Grünovi z Rašova. Kameň sa lámal v blízkom chotári a tehlu pálili v provizórnej peci na kysuckej sihoti. Keďže malo ísť o najväčší kostol v okolí, architekt vybral neorománsky sloh a pre kostol jednoloďový priestor s presbytériom, ktoré má rovný uzáver. Zároveň bol postavený drevený chór a do kostola boli privezené bočné oltáre. Starý kostolík, ktorý dosluhoval, bol napokon zbúraný v roku 1873. Zo starého kostolíka sa zachovala do dnešných dní len jediná socha Madony s dieťaťom. Kostol sa po vysvätení stal hlavným miestom bohoslužieb pre široké okolie od Dunajova po Klubinu.

Najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1911, kedy farár Kardoš zakúpil z milodarov veriacich žijúcich v Amerike nové lustre z čínskeho striebra a nové bočné oltáre, ktoré dodnes zdobia interiér kostola. Bola osadená nová keramická dlažba a nový hlavný oltár okolo ktorého pribudla keramická dlažba. Pred začiatkom vojny sa stihol vymaľovať interiér, prebehla výmena okien a strechy - pri ktorej šindeľ nahradili eternitom. Veža dostala novú väzbu a krytinu. V prvej svetovej vojne prišiel kostol o tri zvony, pričom dva z nich pochádzali ešte zo starého kostolíka. Len jediný - Umieračik - zvonil do roku 1918, až kým ho nepremiestnili do kaplnky na Zborove, ktorá bola neskôr presunutá i so zvonom do skanzenu vo Vychylovke. Pre farára Kardoša to bola smutná udalosť, ktorá neskôr ovplyvnila jeho zdravotný stav. Akoby náhradu za odobraté zvony zakúpil z milodarov veriacich novú krížovú cestu od kaplána Bergendyho z Tirolska. Príchodu krížovej cesty sa však nedožil, pretože zomrel pred Vianocami 20.decembra 1916. Na jeho miesto nastúpil farár Andrej Cvinček, ktorý prežil v Krásne nad Kysucou rušné roky. Pre kostol zakúpil štyri zvony za 65 000 Kčs, ktoré kostolu slúžia dodnes: sv. Ondrej, Sedembolestná Panna Mária, sv. Jozef a nový Umieračik. Všetky tieto zvony posvätil kanonik dr. M. Beňo v roku 1924. Na pozvanie nového farára Mateja K. Burlasa prišiel do Krásna akademický maliar Jozef Hanula so svojimi žiakmi a akademickí maliari Ondrejiček a Szalay zo Žiliny, ktorí za celkovú sumu 800 000 Kčs kostol vymaľovali. Prácu vykonávali od 1. júla do 30. septembra 1927. Dodnes sa zachovala jediná maľba pochádzajúca z tohto obdobia, nachádzajúca sa v prvej klenbe pri presbytériu je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu z roku 1927 na tému "Hold svätcov národa slovenského a českého Kristovi Kráľovi". Práve Hanulovú maľbu Krista s českými a slovenskými svätcami si počas veľkého premaľovania interiéru v rokoch 1963 - 1966 prezreli aj pamiatkári, ktorí ju odporúčali v kostole zachovať. O niečo neskôr maľbu zapísali do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. Pamiatky v meste Krásno nad Kysucou

V roku 1928 zakúpil farár pre kostol večnú lampu, sochu sv. Alfonza a dal postaviť oltár sv. Terézie z Lisieux. Elektrické osvetlenie sa do kostola zaviedlo v roku 1930. Vďaka darom veriacim neskôr zriadili nový betlehem s elektrickým osvetlením. Všetky lampy - päťtisíc sviečok rozsvietili na sviatok Vzkriesenia Ježiša Krista. V roku 1931 sa rozmýšľalo aj o vonkajšej úprave kostola a zároveň o stavbe primeraného kostola pre Zborov nad Bystricou. Oba plány však museli pre nedostatok peňazí počkať. Až v nasledujúcich rokoch sa kostol dočkal opravy. V roku 1937 priviezli takmer 8m vysoký obraz sv. Ondreja od akademického maliara Andreja Kamínka, ktorý sa dodnes nachádza v presbytériu kostola. Neskôr po vyhlásení Slovenského štátu v roku 1939 vystávali nové hospodárske budovy, farskú budovu opravili v rokoch 1942- 1943. Počas marca 1945 vstúpili do obce postupujúce vojská Červenej armády, ktoré začali pouličné boje s jednotkami Wehrmachtu. Počas bojov bola poškodená strecha kostola a okná kostola. Interiér kostola ako aj vybavenie kostola sa zachovalo do dnešných dní. Krásno počas bojov neutrpelo také materiálne škody ako napríklad neďaleká Stará Bystrica, ktorú zasiahlo bombardovanie sovietskym delostrelectvom, čoho výsledkom bolo úplne zničenie obce.

Po vojne spravovali farnosť v Krásne Jozef Melo, ktorý bol v roku 1948 zatknutý komunistickou mocou a Ernest Omachel. Počas tohto obdobia sa zrekonštruovala poškodená strecha kostola a na vežu kostola bol namontovaný hodinový stroj, ktorý slúži dodnes. V roku 1952, po príchode nového farára Pavla Krčmárika sa v kostole konala prvá birmovka, ktorú vysluhoval nitriansky biskup Eduard Nécsey.

Po nástupe vdp. Ľudovíta Balážiho v roku 1958 sa začal kostol ako aj celá farnosť počas jeho 32 - ročného pôsobenia meniť do súčasnej podoby. V 60. rokoch 20. storočia bol kostol z veľkej časti premaľovaný, predali sa niektoré bočné oltáre a staré lustre kvôli chystanej výstavbe nového kostola v Zborove nad Bystricou. V roku 1974 sa po takmer 65 rokoch vymenili okná. V roku 1976 bola stará budova fary z konca 18. storočia zbúraná a na jej mieste bola postavená nová farská budova, ktorá bola skolaudovaná pri príležitosti 1100. výročia schválenia staroslovienskeho liturgického jazyka v roku 1980. Modernizácia kostola najďalej prebiehala aj v 80. rokoch 20. storočia, pričom sa predala stará kazateľnica, odstránil sa starý hlavný oltár a presbytérium sa upravilo do súčasnej modernej podoby. Pred odchodom z farnosti stihol dať vdp. Ľudovít Baláži prestavať starú strechu kostola na novú.

V 90. rokoch sa taktiež uskutočnili veľké zmeny v interiéri kostola. Nový správca farnosti Ondrej Sandanus pokračoval v modernizácii kostola, pričom dal postaviť nový murovaný chór v roku 1992. Starý chór dovtedy vynikal drevenou konštrukciou so stropom z rákosovej omietky. Prístup naň viedol dreveným točitým schodiskom, ktoré pokračovalo do veže. Jeho stav neskôr nevyhovoval a preto sa rozhodlo k výstavbe nového. V rokoch 19931994 sa uskutočnilo posledné premaľovanie kostola. Maľby zreštauroval Emil Stranianek z Konskej, ktorý opravoval aj obrazy Krížovej cesty. V roku 1995 omaľovali kostol z vonku a urobilo sa oplotenie okolo celého kostola. Okrem toho Ondrej Sandanus inicioval i výstavbu fary v Zborove nad Bystricou na žiadosť občanov obce. Následne v roku 1996 sa po dvoch storočiach stal Zborov nad Bystricou samostatnou farnosťou. V kostole sa v rokoch 1996 a 2003 konala vysviacka diakonov Nitrianskej diecézy. Obidve vysviacky udeľoval nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý v Krásne posvätil v roku 2000 i nový kostol Božského Srdca Ježišovho v mestskej časti Kalinov.

Na začiatku 21. storočia založili pri kostole Kultúrny prameň a začalo pôsobiť Farské pastoračné centrum sv. Benedikta z Nursie v priestoroch starého kina Lipa, ktoré sa presťahovalo do novopostaveného Domu Kultúry.

Príchodom nového farára Mgr. Pavla Špitu sa po dlhej dobe kostol dočkal v rokoch 2002 - 2003 aj vonkajšej úpravy. Po údere blesku v roku 2004 bola veža z veľkej časti poškodená a bola nutná jej oprava. Dodnes je vidno na veži stopy po oprave. Celý kostol bol opäť kompletne opravený, bolo postavené zastrešenie na bočnom vchode do kostola. V roku 2006 sa okolo kostola na mieste odrezaných gaštanov zasadila tráva a do sakristie sa zrekonštruoval chodník. V roku 2013 sa novým v poradí dvadsiatym správcom farnosti stal ICLic. Mgr. Marián Vojtek. Po jeho nástupe sa začali v roku 2015 prvé prípravy na výmenu okien. Po výmene okien kostol vyzdobilo 14 vitrážových okien. Práce na oknách boli ukončené na konci roku 2016. Na konci mája 2017 začala rekonštrukcia veže kostola. Rekonštrukcia zahŕňala výmenu hodín, ktoré nahradili pôvodné hodiny z roku 1951 a opravu fasády Západného priečelia a veže kostola. Od júna 2017 začali zvony na veži kostola odbíjať čas. Všetky rekonštrukčné práce boli ukončené po troch mesiacoch v auguste 2017. Na 2. sviatok vianočný 26. decembra 2017 sa v kostole uskutočnil vianočný benefičný koncert "V slovenskom betleheme", ktorý odvysielala aj Rozhlas a televízia Slovenska. http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12927/144621#2291

Charakteristika interiéru kostola

Kostol v číslachPohľad na kostol z Východu|center|200px Dĺžka lode: Celková dĺžka kostola: Šírka hl. lode: Celková šírka chrámu: Výška lode: Výška pilierov: Hrúbka pilierov:

Novo románsky kostol má jednoloďový priestor. Presbytérium má rovný uzáver. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Novorománska hladká fasáda je členená združenými oknami. Pred odstránením oltára v roku 1982 okolie obrazu zdobili maľované ornamenty a maľby sv. Petra a sv. Pavla. V súčasnosti sa po bokoch obrazu na stenách nachádzajú dve sochy - sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona. Kostol je vymaľovaný svetložltou farbou s ozdobnými rastlinnými ornamentami po stenách a v medziklenbových priestoroch. Tri veľké maľby sa nachádzajú v klenbách, nad oltárom štvrtá a piata nad organom.

V kostole sa nachádza viacero sôch svätých. V popredí socha sv. Petra a sv. Pavla so svojimi typickými atribútmi. Tieto sochy nahradili sochu svätej Terézie z Lisieux a plastiku Madony s dieťaťom z 15. storočia. Sv. Peter v ruke drží knihu a sv. Pavol meč, symbol jeho smrti. Pri vstupe do kostola pod chórom sa nachádzajú sochy sv. Terézie z Lisieux a sv. Antona Paduánského, na krajoch pod chórom sa nachádza Kríž s ukrižovaným Kristom a Veľký Ruženec. Okrem sôch možno spomenúť dva bočné oltáre pochádzajúce z roku 1911 - oltár Panny Márie a oltár sv. Jozefa. V strede kostola sa nachádza ešte pozostatok z bočného oltára Krista Kráľa, ktorý bol odvezený v 60. rokoch 20. storočia. Tento oltár sa počas Vianoc mení na Betlehem a v čase Veľkej noci na Boží hrob s vystavenou sviatosťou oltárnou, ktorý strážia hasiči DHZ z Krásna nad Kysucou a miništranti z farnosti Krásno nad Kysucou. Z historického a estetického hľadiska sú významné pre kostol aj obrazy Krížovej cesty so štrnástimi zastaveniami, ktoré zakúpil kaplán Bergendy na konci roku 1916 akoby náhradu za odobraté zvony kostola počas prvej svetovej vojny. Obrazy Krížovej cesty sú rozmiestnené po oboch stranách lode kostola.

V prvej klenbe lode kostola sa nachádzajú po bokoch dve nové spovednice a jedna staršia pri chóre v tretej klenbe lode kostola. V kostole chýba krstiteľnica, ktorá má svoje miesto vo väčších kostoloch, no v tomto sa nenachádza. Lavice sú uložené v dvoch radoch. Do kostola vedú tri vchody - hlavný, bočný na pravej strane strednej klenby lode kostola a vstup cez sakristiu. V minulosti bol bočný vchod na ľavej strane strednej klenby lode od cesty.

Nástenné maľby Maľba Najsvätejšej Trojice

náhľad|Najsvätejšia Trojica na strope nad presbytériom kostola

Kostol svätého Ondreja (Krásno nad Kysucou)

Źródło i licencja