Štefanov je obec na Slovensku v okrese Senica.
Dejiny Prvá zmienka o vzniku obce sa viaže k vojenskej udalosti v roku 1092. Kráľ Ladislav I. sa pochvalne vyjadril o jej udatných bojovníkoch – kresťanoch údajne pokrstených Cyrilom a Metodom. Názov obce sa menil napr. Chepan, Chepanous, Stepano, Stepanov... V 13. a 14. storočí sa Štefanov hospodársky rozvíjal,neskôr v roku 1241 ho zničili mongolo-tatársky vpád. Obec sa začala znovu zveľaďovať. V 16. storočí sa rozšírilo pestovanie vinnej révy a v 17. storočí chov včiel. Dedina bola v roku 1585 zasiahnutá požiarom. Ďalej spomaľovali hospodársky rozvoj turecké výpravy a rôzne vojnové konflikty. Od roku 1848 sa obyvateľstvo živilo prevažne poľnohospodárstvom. Postupne v polovici 18. storočia sa tu začal chov oviec druhu merino.
Prvá svetová vojna zapríčinila veľa utrpenia, oveľa viac ako druhá svetová vojna. Polia boli neobrobené, obcou sa šírila choroba červienka. Začiatkom 20. storočia bolo v Štefanove veľa vinohradov. Štefanovské víno malo dobrú povesť. Pred 1. svetovou vojnou dosahovala plocha vinohradov 80 ha. Vinohrady zanikli do konca 50. rokov. V 60. rokoch JRD znovu oživilo vinohradnícku tradíciu. Vysadilo približne 20 ha viníc. V obci sa pôsobili rôzni remeselníci ako napríklad krajčíri, remenári, stolári, kolári, kováči, holiči, pekári. Do 1. svetovej vojny bolo v Štefanove 7 páleníc a tiež niekoľko tehelní. V rokoch 1937-1938 obec elektrifikovali. Najkrajším prejavom kultúry boli ľudové zvyky, z ktorých sa zachovali: chodzení herivaškú, chodzení turkú, pochovávaní basy a iné rôzne veselice.
V minulosti sa v obci ťažili suroviny: nafta, lignit, gazolín, metán. V súčasnosti je obec známa výrobou hasiacich prístrojov. V strede dediny preteká Štefanovský potok. Pri obci sa nachádzajú osady: u Horných, u Božkú a u Hríchú, čo boli bývalé mlyny. Posledným mlynárom bol Ján Štefanovič, ktorý mlel za 2. svetovej vojny na Tomšových mlyne. A taktiež Rómska osada, ktorej obyvatelia v súčasnosti tvoria tretinu obyvateľov obce.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, trojloďová historizujúca stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1935-1937. Stojí na mieste staršej stavby z obdobia okolo roku 1561. Veža kostola pochádza z pôvodnej stavby. Interiér je zaklenutý sieťovou hrebienkovou klenbou. Nachádza sa tu nástenná maľba na klenbe a obraz sv. Kataríny od E. Messányiho. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Sokel je z nahrubo opracovaných kamenných kvádrov. Veža je členená lizénovými rámami, pod korunnou rímsou je terčík s hodinami, ukončená je ihlancovou helmicou.
Humno, ľudová hospodárska stavba na pôdoryse obdĺžnika z nepálenej hliny z konca 19. storočia.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Senica