Tento článok sa zaoberá Dejinami Mayov. Ďalšie údaje o mayskej civilizácii sú v článku Mayská civilizácia.
Geografia Územie mayskej civilizácie je súčasťou Mezoameriky. Z viacerých dôvodov sa delí na tri/štyri veľmi odlišné oblasti (zo severu na juh): severné nížiny - severný polostrov Yucatán južné nížiny (oblasť tropického pralesa) - Chiapas (štát v Mexiku), Petén (department v Guatemale), Belize a severozápadný Honduras vysočiny - pri tichomorskom pobreží; často sa z nich vyčleňuje lesnatá nížina priamo na tichomorskom pobreží
Obdobie prvých lovcov (do 7000/6500 pred Kr.) Najstaršie nálezy z Mezoameriky sú staré približne 21 800 pred Kr. (oblasť Valsequillo v Mexiku) a 21 000 pred Kr. (Tlapacoya pri Mexiku).
Okolo roku 7000 pred Kr. sa zvýšili teploty, severoamerické ľadovce začali ustupovať, vymrelo veľa lovných zvierat a lovecký spôsob života ustupoval tiež na tichomorskom pobreží.
Archaické obdobie (7000/6500 – 2000/1800/1500 pred Kr.) Je charakterizované postupným vývojom poľnohospodárstva a prvými znakmi pevných sídlisk. Donedávna sa rok 1500 považoval za jasný predel voči nasledujúcemu obdobiu, v roku 1994 sa však našli najstaršie znaky mayskej civilizácie v severnom Belize z roku 2500 pred Kr., čím sa posunul začiatok mayskej civilizácie o 1500 rokov dozadu. Obyvatelia pestovali domestikované plodiny (kukurica), venovali sa roľníctvu, vysušovaniu močiarov a mali kamenné nástroje s podobnými znakmi ako neskôr klasickí Mayovia.
Včasné predklasické obdobie (2000/1800/1500 – 900 pred Kr.) Je charakterizované dedinami neolitických farmárov; hrnčiarstvom, tkáčstvom; vládou skupinou starších, šamanov alebo náčelníkov; kultami dažďa a plodnosti; regionálnou diferenciáciou a vzostupom susedných Olmékov (od 2000 alebo 1400 alebo 1150 pred Kr. na mexickom pobreží Mexického zálivu). Regionálna diferenciácia sa prejavila tak, že vo vysočinách (čiže na juhu, okrem tichomorského pobrežia) boli dediny spolu silno spojené a kultúrne sa integrovali, zatiaľ čo v nížinách (čiže inde) boli jednotlivé dediny (v dôsledku dostatku všetkých zdrojov) samostatné a neintegrované. V horách teda vznikali mestá, kým v nížinách menej.
Treba rozlišovať tradičné geografické územia: Typickými príkladmi týchto prvých poľnohospodárskych kultúr sú kultúry na tichomorskom pobreží štátu Chiapas a Guatemaly (nížina) – Barra (1700-1500 pred Kr., kultúrny predchodca Ocósu), Ocós (1500-1200 pred Kr.) a Cuadros (1100900 pred Kr.). Pravdepodobne už v tomto období sa zrodila myšlienka chrámovej pyramídy, pretože na jednom z ocosských nálezísk sa našla asi 8 metrová zemná mohyla, na ktorej asi stála budova. V nížinách Yucatánu bola od roku 1500 (alebo 1000 pred Kr.) obývaná lokalita Dzibilchaltún, ale z tohto obdobia o nej veľa nevieme. V južných nížinách z tohto obdobia (alebo už z roku 2500 pred Kr.) pochádza fáza Swasey s nálezmi v Cuello (Belize). Z rokov 1200 – 900 pred Kr. sa tu našli najstaršie ľudské hroby mayskej kultúry. Cuello z obdobia po 1200 pred Kr. je zatiaľ najstaršie dôkladne preskúmané mayské sídlisko. Vo vysočinách (údolie Guatemaly, pri Guatemala City) je najstaršia tzv. fáza Arevalo s náleziskom Kaminaljuyú (asi od 1000 pred Kr.). V údolí Copánu (západný Honduras) sa okolo roku 1000 pred Kr. začalo trvalé, pravdepodobne olmécke, osídlenie.
Stredné predklasické obdobie (900 – 300 pred Kr.) Toto obdobie je v Mezoamerike charakterizované najmä existenciou olméckej civilizácie v La Venta. Olmecká kultúra sa priamo nešírila do mayských území, ale občasné olmécke artefakty sa našli aj v mayských náleziskách (Petén, Seibal). Ani veľké ceremoniálne centrá olméckeho typu (San Lorenzo, La Venta) sa ešte u Mayov nestavali, hoci v Peténe sa k roku 500 pred Kr. objavili veľké mestá a diaľkový obchod.
Niekedy v strednom predklasickom období Mayovia prevzali od Olmékov systém hierarchickej spoločnosti vedenej kráľmi a šľachticmi. Nížinní Mayovia vytvorili kmeňové konfederácie, kým Mayovia vo vysočinách sa podrobovali nadriadeným kráľom či náčelníkom. V nížinách sa králi objavili až od neskorého predklasického obdobia (prvá zmienka však až vo vzťahu k roku 100), kráľ sa vtedy volal ahaus (veľkokráľ).
V mayskej oblasti (keďže rok 900 je predel z dejín Olmékov a nie Mayov) najprv pokračovali už uvedené kultúry z predchádzajúceho obdobia. Potom: Z roku 900 pred Kr. pochádzajú bohaté hrobky z údolia Copánu. Vo vysočinách (údolí Guatemaly) vystriedala fázu Arevalo kultúra Las Charcas (500– 300 pred Kr.) charakterizovaná nádhernými hrnčiarskými výrobkami a ženskými figúrkami. V nížinách všetky predchádzajúce kultúry nahradil tzv. Horizont Xe. Z neho sa vyvinuli tzv. mamonské kultúry vo významných náleziskách Tikal, Uaxactún, Dzibulchatún, podobné kultúre Las Charcas. Napríklad v roku 600 pred Kr. prví dedinčania osídlili významný Tikal. Niekedy koncom stredného predklasického obdobia začali mamonské kultúry budovať pyramídovité plošiny a malé ceremoniálne strediská.
Neskoré predklasické obdobie (300 pred Kr. – 250/300/100 po Kr.) Toto obdobie je v Mezoamerike charakterizované premenou olméckej civilizácie na izapskú civilizáciu (500 al. 200 pred Kr. – 300 po Kr.; meno podľa náleziska Izapa), ktorá sa oproti pôvodnému olméckemu územiu rozšírila aj do štátu Chiapas a Guatemaly (vrátane vysočin). Hoci sa mayského územia geograficky dotýkala len čiastočne, predstavuje spojovací článok medzi dvoma veľkolepými kultúrami: kultúrou Olmékov a kultúrou Mayov, a to tak z časového, ako aj z kultúrneho hľadiska. Izapčania už stavali veľa pyramídovitých mohýl.
Vo vysočinách (údolie Guatemaly) na nálezisku Kaminaljuyú nahradila fázu Las Charcas fáza Miraflores s mohylami zo zeme a hliny s ukrytými bohatými hrobkami. Táto fáza asi sprostredkovala izapskú civilizáciu ostatným Mayom.
V nížinách začala vznikať klasická mayská civilizácia: V Peténe (=severnej Guatemale) existovala tzv. fáza Chicanel. Najdôležitejšie sú náleziská Copán , ako aj náleziská zo severného Peténu (Uaxactún, Tikal, El Mirador a pod.). Severopeténske náleziská sú zaujímavé tým, že išlo v podstate o „ostrovné mestá“ pozostávajúce zo skupín chrámových plošín a budov na výbežkoch kopčekov týčiacich sa z okolitých močiarov, pričom tie skupiny plošín a budov boli spojené dlhými vyvýšenými cestami. Severopeténska je aj najstaršia mayská stéla. Architektúra tohto obdobia je už typicky mayská (najmä vznik monumentálnej architektúry), napríklad v Uaxactúne stála stupňovitá pyramída s chrámom na vrchu a s pármi štylizovaných božských masiek lemujúcich schodisko na každej strane pyramídy. Najväčším ceremoniálnym strediskom Mayov bol Tikal. Najviac stavieb sa našlo v El Miradore, ktorý bol okolo roku 50 pred Kr. dominantným mestom nížin. V Copáne roku 160 po Kr. vzniklo Copánske kráľovstvo. Na Yucatáne vznikla civilizácia podobná fáze Chicanel. Významným náleziskom je jaskyňa Loltun, kde nález reliéfnej figúry dokazuje, že mayský kalendár a písmo pochádzajú z Izapskej civilizácie.
Klasické obdobie (250/300/100 - 900) Toto obdobie, niekedy nevhodne nazývané aj Stará ríša, je dnes definované ako obdobie, kedy sa v nížinách stavali pamiatky opatrené dátumom dlhého počtu, čiže pokiaľ dnes vieme v rokoch 292 – 910, ale zvyčajne sa udáva 250 – 900. Inak sa však toto obdobie veľmi neodlišuje od neskorého predklasického obdobia, iba ak tým, že sa vo včasnom klasickom období skončil proces tvorby štátov a ozajstných miest (s chrámami, palácmi, námestiami, ihriskami a pod.). Mayská nížinná civilizácia tohto obdobia (spolu s mexickým Teotihuacánom) dosiahla v každom ohľade najväčšiu kultúrnu úroveň zo všetkých známych kultúr predkolumbovskej Ameriky.
Včasné klasické obdobie (250/300/100 - 600 ) Vo vysočinách (údolie Guatemaly) na nálezisku Kaminaljuyú nahradila kultúru Miraflores kultúra Esperanza, ktorá bola vlastne kultúrou Teotihuacánu, ktorú tu okolo roku 400 implantovali okupanti z Teotihuacánu. Dôvod obsadenia oblasti nie je známy.
Na tichomorskom pobreží vznikla tzv. Cotzumalhuapská civilizácia, ktorá existovala až do konca klasického obdobia. Išlo o zmiešaninu nížinnomayských, teotihuacánskych a iných mezoamerických vplyvov.
V nížinách existovala tzakolská kultúra (250 [zač. výskytu väčšiny stél] – 600 [tzv. hiát]). Skoro všetky pamiatky sú pokračovaním civilizácie z predklasického obdobia (izapský vplyv). Na náleziskách ako Tikal, Uaxactún, Holmul a pod., mayská civilizácia dosiahla prakticky svoju záverečnú podobu. Obrovské ceremoniálne strediská boli priam obsypané chrámami, palácmi a širokými námestiami pokrytými bielym štukom. Takisto sa už v nížinách všade používala charakteristická prečnelková klenba (konzolovité kamene – v každej vyššej vrstve kameň prečnieval ponad kameň pod ním). Na stélach a oltároch sú vytesané dátumy a postavy ľudí a (zrejme) bohov. Charakteristická bola aj viacfarebná keramika a vyspelé nástenné maľby.
Medzi Tikalom, Kaminaljuyú a Teotihuacánom existoval trojstranný obchodný vzťah. Možná je aj istá závislosť Tikalu a iných miest na Teotihuacáne.
Okolo roku 600 došlo k tzv. hiátu, dočasnému prerušeniu stavebnej činnosti, najmä v Tikale. Išlo zrejme o tú istú (neznámu) príčinu, ktorá pred rokom 600 spôsobila prudký úpadok civilizácie Teotihuacánu. Tento rok preto tvorí hranicu k neskorému klasickému obdobiu.
Neskoré klasické obdobie (600 - 900) V tomto období nížinní Mayovia dosiahli svoj civilizačný vrchol (zatiaľ čo susedný Teotihuacán prudko upadal).
Vo vysočinách prudko upadal Kaminaljuyú, až kým Teotihucánčania oblasť neopustili pred rokom 900. Medzi rokmi 600 až 800 hovoríme o fáze Amatle, a medzi rokmi 800 a 900 o fáze Pamplona.
Na tichomorskom pobreží pokračovala Cotzumalhuapská kultúra.
V nížinách existovala tepeuská kultúra (600 [tzv. hiát] – 900 [vyľudnenie južných nížin]). V tomto období mayská civilizácia pozostávala z vyše 50 (známych) miest, ktoré mali od 5 000 do 60 000 obyvateľov. Významné boli mestá Tikal, Calakmul, Uaxactún, Bonampak, Palenque, Río Bec a Copán (Copán sa nachádza vo vysočinách v Hondurase na „hranici“ južných nížin). Celá civilizácia mala asi 2 milióny obyvateľov. Nešlo však o súperiace mestské štáty ako napr. v Grécku (ako sa donedávno predpokladalo), ale o mestá združené (vazalskými a inými vzťahmi) v dvoch hlavných súperiacich kráľovstvách – Tikalskom (centrum Tikal, dnes v Peténe) a Calakmulskom (centrum Calakmul, dnes v štáte Campeche v Mexiku). Neexistovali žiadne iné nezávislé mayské štáty. Hoci niektoré mestá prechádzali z jedného kráľovstva do druhého, táto sústava dvoch „veľmocí“ sa ukázala byť veľmi stabilnou, pretože bola založená najmä na osobných a rodinných vzťahoch.