Prokurátor (z lat. procurator – správca, miestodržiteľ, zástupca) môže byť: v práve (od 18. storočia; na Slovensku od roku 1952): predstaviteľ prokuratúry, štátny zástupca v súdnom konaní, pozri prokuratúra (štátne zastupiteľstvo) historicky: v rímskom práve: každý zástupca inej osoby, činný na jej príkaz ako mandatár, pozri prokurátor (rímske právo) v starovekom Ríme: pôvodne: prepustenec alebo otrok spravujúci súkromný majetok svojho pána alebo patróna v cisárskom období: najvyšší finančný úradník rímskej provincie alebo v prípade menších provincií často miestodržiteľ, pozri prokurátor (rímske cisárstvo) úradník (spravidla prepustenec) v ústrednej správe cisárskeho domu, pozri prokurátor (rímske cisárstvo) v stredovekej Benátskej a Janovskej republike: jeden z najvyšších štátnych úradníkov, spomedzi ktorých sa volil dóža, pozri prokurátor (stredoveká Itália) v cárskom Rusku: druh úradníka od 18. stor., pozri prokurátor (cárske Rusko) v západnej Európe od stredoveku (aj v prvej ČSR): úrad, ktorý sa vyvinul z rímskeho advocat fisci, pozri procurator fisci, kráľovský prokurátor a finančný prokurátor v katolíckej cirkvi: splnomocnený zástupca úradnej či súkromnej osoby v cirkevnom procese, pozri prokurátor (zástupca v cirkevnom procese) hospodársky správca kláštora skrátene: generálny prokurátor, t. j. zástupca záujmov kláštorných mužských spoločenstiev pri Svätej Stolici, pozri generálny prokurátor (katolícka cirkev)