Leonardo da Vinci, celým menom Leonardo di ser Piero da Vinci, (* 15. apríl 1452, Vinci, Florentská republika – † 2. máj 1519, zámok Clos Lucé, Amboise, Francúzske kráľovstvo) bol taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar. Bol opísaný ako archetyp „renesančného človeka“ a ako univerzálny génius. Leonardo je slávny pre svoje majstrovské obrazy ako Posledná večera a Mona Líza. Tiež je známy ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, ale ktoré boli len výnimočne skonštruované počas jeho života. Navyše pomohol rozvinúť anatómiu, astronómiu a stavebníctvo.
Leonardo sa narodil v obci Vinci v Taliansku, neďaleko mesta Empoli. Bol nemanželským synom Piera da Vinci, mladého právnika a vidiečanky Cateriny.
Keďže sa narodil pred zavedením modernej konvencie o menách v Európe, jeho celé meno bolo „Leonardo di ser Piero da Vinci“, ktoré znamenalo „Leonardo, syn pána Piera z Vinci“. Leonardo sám jednoducho podpisoval svoje práce „Leonardo“ alebo „Io, Leonardo“ („Ja, Leonardo“). Mnoho autorít preto spomína jeho práce ako „od Leonarda“, a nie „od da Vinciho“. Meno svojho otca nepoužíval pravdepodobne kvôli svojmu nelegitímnemu postaveniu.
Vyrastal u svojej mamy vo Vinci. Keď mal 15 rokov, otec ho poslal, aby študoval umenie do Florencie. Celý svoj život bol vegetarián. Okolo roku 1466 sa stal učňom maliara Andreu del Verrocchio. Neskôr sa stal nezávislým maliarom vo Florencii.
Umenie Maliar „Maliarstvo je poézia, ktorá je videná, ale nepočutá, a poézia je maliarstvo, počuté, ale nevidené.“ thumb|300px|Posledná večera (1498)
Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako Posledná večera (po taliansky Ultima Cena alebo Cenacolo, v Miláne), namaľovanom v roku 1498, a Mona Líza (tiež známa po taliansky ako La Gioconda alebo po francúzsky La Joconde, teraz v Louvri v Paríži), namaľovanom v 1503 – 1506, aj keď sa polemizuje či tento obraz namaľoval sám alebo je to dielo jedného z jeho študentov. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov, ale žiadna socha. Leonardo často plánoval veľkolepé obrazy s množstvom kresieb a náčrtov, ale tie neboli nikdy dokončené.
Jeho výtvarný štýl sa rozvinul v období renesancie v prostredí florentskej umeleckej scény, vo Verrocchiovom ateliéri. Charakteristickým elementom jeho obrazov bol šerosvit dosahovaný technikou sfumato. Patril k predvoju renesančných umelcov, ktorí doviedli maľovanie priestoru s perspektívou k dokonalosti, výborný príklad je Posledná večera.
V roku 1481 bol poverený namaľovať obraz nad oltár Klaňanie kráľov. Po náročných prípravách a množstve kresieb obraz zanechal nedokončený, keď odchádzal do Milána.
Vo Florencii bol poverený namaľovať rozsiahlu verejnú nástennú maľbu „Bitka pri Anghiari“; jeho rival Michelangelo mal maľovať na opačnú stenu. Po vytvorení neuveriteľného množstva štúdií pri príprave na túto prácu, opustil mesto s nedokončenou nástennou maľbou kvôli technickým problémom.
Zoznam obrazov a umení Poznámka: Údaje o rokoch vzniku obrazov sa v rôznych prameňoch väčšinou značne rozchádzajú thumb|Mona Líza (1503 – 1505/1506) Madona s granátovým jablkom (Dreyfusova Madona) (asi 1469) – National Gallery of Art, Washington, USA Zvestovanie (1475 – 1480) – Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko Ginevra Benci (Portrét Ginevry de' Benci) (asi 1475) – National Gallery of Art, Washington, USA Krstenie Krista spolu s Verrocchiom (asi 1475 – 1478) – Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko Madona Benois (Madona s kvetinou) (1478 – 1480) – Ermitáž, Petrohrad, Rusko Madona s karafiátom (1478 – 1481) – Alte Pinakothek, Mníchov, Nemecko Svätý Hieronym (asi 1480) – „Pinacoteca Vaticana“, Vatikán Klaňanie troch kráľov (Klaňanie kráľov) (1481) – Galleria degli Uffizi, Florencia, Taliansko Dáma s hranostajom (1488 – 90) – Múzeum Czartoryskich, Krakov, Poľsko Hudobník (Portrét hudobníka / Portrét Franchina Gaffuria) (asi 1490) – Pinacoteca Ambrosiana, Miláno, Taliansko Madonna Litta (1490 – 91) – Ermitáž, Petrohrad, Rusko La Belle Ferronière (Portrét dámy) (1495 – 1498) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Posledná večera (1498) – Kostol Santa Maria delle Grazie, Miláno, Taliansko Kmene stromov s vetvami, koreňmi a kameňmi (1498) – „Castello Sforzesco“, Miláno, Taliansko Portrét Izabely d’Este (1500) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján (kartón Burlington House) (asi 1501 – 1505) – National Gallery (Londýn), Anglicko Madona v skalách (prvá verzia) (1483 – 86) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Séria groteskných karikatúr (1490 – 1505) Svätá Anna samotretia (1501 – 1507) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Bitka pri Anghiari (1503), dnes stratený kartón pre nástenný obraz vo florentskej radnici Mona Líza (Mona Lisa) alebo La Gioconda alebo La Joconde (1503 – 1505/1506) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Madona v skalách (druhá verzia) (1508) – National Gallery, Anglicko Léda a labuť (Léda) (1508) – (zachovali sa len kópie) Galleria Borghese, Rím, Taliansko Svätá rodina so svätou Annou (Madona, Ježiško a svätá Anna / Svätá Anna, Madona, dieťa a baránok) (asi 1510) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Svätý Ján Krstiteľ (asi 1514) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko Bakchus (1515) – Musée du Louvre, Paríž, Francúzsko
Sochár Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem metrov vysokú sochu koňa z bronzu („Gran Cavallo“), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt. Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku 1999 v New Yorku, darovaná a premiestnená do Milána. Huntovo múzeum v meste Limerick v Írsku vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu.
Architekt Mnoho Leonardových zápiskov sa týkalo architektúry, najmä plánov na výstavbu katedrál. Jeho štúdie z tejto oblasti začínali dôkladným preskúmaním rôznych stavebných nástrojov a pomôcok. Ďalej pokračovali do oblasti, ktorá dovtedy nebola preskúmaná a to skúmaním rôznych mohutností stĺpov, trámov, nosníkov a klenieb. thumb|200px|right|Náčrt z Leonardovej architektonickej štúdie Experti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdií bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti „ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy“ alebo „ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách“. Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ani jeden z týchto monumentov nebol vybudovaný, ani jeden plán sa neuskutočnil.
Ako svoju architektonickú prácu Leonardo prezentoval model ideálneho mesta pre Ludovica Sforzu. To by si ale vyžadovalo úplne prebudovanie Milána, čo sa samozrejme nikdy nestalo. Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. Pravdepodobne spolupracoval s Ambrogiom da Cortisom a Bramanteom, v roku 1492, pri prestavbe trhu Vigevano a možno bol aj pri dvoch troch ďalších civilných projektoch. Okrem toho vieme, že predložil projekt centrálnej veže Milánskej katedrály. 10. mája 1490 bol síce odmietnutý, ale zároveň bol vyzvaný na vypracovanie nového, ktorý nikdy nedokončil.
Roku 1502 Leonardo da Vinci vytvoril kresbu visutého mosta s jediným segmentom s dĺžkou 720 stôp () ako časť stavebného projektu pre sultána Bajazida II. z Konštantínopolu. Most mal preklenúť ústie Bosporu známe ako Zlatý roh. Nikdy nebol vybudovaný, ale Leonardova vízia bola vzkriesená v roku 2001, keď bol na základe jeho projektu postavený menší most v Nórsku.
Na sklonku života pracoval na náčrtoch pre zámok kráľovnej matky v Romorantine. A ako obyčajne, ani tie neboli realizované.
Veda a konštrukcia strojov Možno pôsobivejšie než jeho umelecká tvorba sú jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 6000 strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Bol ľavák a počas celého života používal zrkadlové písanie, asi preto, že je ľahšie písacie brko ťahať ako tlačiť; použitím zrkadlového písania môžu ľavorukí pisatelia pero ťahať sprava doľava.
Jeho prístup k vede charakterizuje jedno: pokúšal sa porozumieť fenoménu jeho opisom a nákresmi do najmenších podrobností a nekládol pritom dôraz na pokusy alebo teoretické vysvetlenia. Počas celého života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách všetkého. Odvtedy ako formálne zanechal štúdium latinčiny a matematiky, Leonarda ako vedca vtedajší učenci väčšinou ignorovali.
Leonardo nikdy nepublikoval ani inak nerozširoval obsah svojich denníkov. Mnoho vedcov sa ale domnieva, že Leonardo tak chcel urobiť a zverejniť svoje pozorovania. Tieto zápisky ostali záhadné a nezrozumiteľné až do 19. storočia a nemali vplyv na vývoj vedy a techniky. V januári 2005 bádatelia objavili tajné laboratórium, ktoré Leonardo používal na štúdium lietania a pri iných priekopníckych a vedeckých prácach a ktoré sa nachádza v bývalých zapečatených kláštorných izbách hneď vedľa Baziliky Najsvätejšej panny (Santissima Annunziata) priamo v srdci Florencie.
Astronómia V astronómii Leonardo poprel teóriu, že Slnko a Mesiac krúžia okolo Zeme, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil však vplyv Mesiaca na príliv a odliv.
Anatómia thumb|Vitruviánsky muž Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb, pričom plánoval rozsiahle práce: ľudskú a porovnávaciu anatómiu. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z Leonardových najznámejších prác.
Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v písanej histórii. Návrh, ktorý sa nazýva aj Leonardov robot, bol pravdepodobne nakreslený okolo roku 1495, ale objavený bol až v 50-tych rokoch 20. storočia. Nie je známe, či sa ho niekto pokúsil zostrojiť.
Lietacie stroje Leonardo, fascinovaný fenoménom lietania, vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého rogala (ktoré by mohlo letieť). V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla. 3. januára 1496 neúspešne vyskúšal lietajúci stroj, ktorý sám zostrojil. Okrem konštrukcií napodobňujúcich vtáčie krídla vytvoril tiež jednu podľa netopierích krídel. Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal myšlienkou padáka, ktorý však rozpracoval len teoreticky. Ako pohon pre svoje lietajúce stroje často využíval ľudskú silu (napr. pedále ako na bicykli).
Vynašiel však anemometer na zisťovanie smeru fúkania vetra. Viatím vetra sa tiež zaoberal anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Inklinometer mal zasa za úlohu kontrolovať vodorovnú pozíciu pri lete.
Bojové vynálezy