Michalovce (, , rómsky Mihaľa, jidiš מיכאלאָווצע Michajlovec alebo Mychajlovyc, ) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu a žije tu 34 680 obyvateľov k 1. 1. 2026.
Polohopis Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške Mesto je vzdialené na východ od Košíc a od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.
Dejiny Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa WencellinaNotitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803, ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska). V novembri 1944 popravoval nemecký Zvláštny oddiel z.b.V. 27 na Bielej hore zajatých partizánov.
Politika Aktuálny primátor mesta Michalovce Miroslav Dufinec (2022 - 2026) - SMER - SD, Sme Rodina, SNS, SMS
Historia primátorov mesta Michalovce Viliam Zahorčák (2006 - 2022) - SMER - SD
Mestské zastupiteľstvo I. volebný obvod – Centrum 1. Daniela Barkasi, doc. RNDr. Mgr. PhD – SMER-SD, Sme Rodina 2. Marek Michajlo - nezávislý kandidát 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, Sme Rodina 4. Mirko Gejguš, PhDr. Ing. PhD. – SMER-SD, Sme Rodina
II. volebný obvod – Východ 1. Miroslav Kisty, Mgr. art.- nezávislý kandidát 2. Patrik Bašista, JUDr. - HLAS-SD 3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát 5. Ján Mihalečko, MUDr. – nezávislý kandidát 6. Ján Várady, Mgr. – Nové Michalovce
III. volebný obvod – Juh 1. Jana Dlužanská, Ing. - Nové Michalovce 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina 3. Zuzana Dobranská Harmanová, JUDr.– Nové Michalovce 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina 5. Jaroslav Čúrny, Mgr. - Nové Michalovce
IV. volebný obvod – Západ 1. Radovan Geci – Nové Michalovce 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina 3. Ján Kerekeš, Ing. - nezávislý kandidát 4. Tímea Sotáková, JUDr. – HLAS-SD
V. volebný obvod – Straňany 1. Radmila Hajduková, PaedDr.- SMER- SD, Sme Rodina 2. Filip Kaľavský, Ing. – Nové Michalovce 3. Michal Stričík, doc. Ing. - Nové Michalovce 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát
VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec 1. Martin Horňák, Ing. - Nové Michalovce 2. Eva Muchová, Ing. - SMER - SD, Sme Rodina
Udalosti 11. apríla 2024 sa v meste stretli predstavitelia vlády Slovenska a Ukrajiny a ich predsedovia Robert Fico a Denys Šmyhal. Prítomným sa prihovoril aj primátor Michaloviec, Miroslav Dufinec. Predmetom rokovaní bola cezhraničná spolupráca, dopravné prepojenia, spolupráca v oblasti energetiky a možnosť pomoci pri obnove Ukrajiny.
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001: Slováci – 94,47% Rómovia – 2,24% Česi – 0,73 % Ukrajinci – 0,47 % Maďari – 0,00 % Rusíni – 0,29 % a iníhttp://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279
Náboženské zloženie obyvateľstva rímskokatolíci – 53,92 % gréckokatolíci – 19,65 % bez vyznania – 9,73 % pravoslávni – 5,19 % evanjelici a. v. – 2,76 % a iní
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sakrálne pamiatky Rotunda, základy ranostredovekej sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou apsidou z druhej polovice 11. storočia. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku 1951. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v cyrilike. Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea.
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia-15. storočia. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca 13. storočia. V 17. storočí bol kostol striedavo katolícky a reformovaný. V roku 1684 vyhorel, obnovený bol až po roku 1724 v duchu baroka. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch 1749-1760 a 1764-1778. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1903 a 1937. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku 1436. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku 1720, pochádza z jezuitského kostola v Užhorode, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková kazateľnica pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza neskororenesančný epitaf z roku 1643 a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia. Priečelie kostola je členené pilastrami, festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený portál ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou.
Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1772. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia. Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je bohato dekorovaný v duchu rokoka, nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb.
Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1893-1898. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku 1994. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo výklenku je umiestnený erb Stáraiovcov.
Ostatné pamiatky Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého vodného hradu. Od polovice 18. storočia vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viacerými úpravami, naposledy v 30. rokoch 19. storočia, ktoré mu dali súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica. V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola.
Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1927-1929. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou. Bol postavený podľa projektu Ľudovíta Oelschlägera.
Groszov palác, dvojpodlažná secesná stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku 1905. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku 1970. V objekte sídlila Dunajská banka a hotel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako lodžia otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány.
Divadlo V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícke Divadlo Pri fontáne.
Múzeá náhľad|Sztáraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.
Stavby V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri železničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión. Na kopci Hrádok sídli okrem kaplnky sv. Antona Paduánskeho taktiež michalovská hvezdáreň, ktorá je umiestnená v zrekonštruovanej budove pôvodného Moussonovho domu. alt=|náhľad|Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku
Parky Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.
Prírodné zaujímavosti K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň ().
Rekreáciu pri vode ponúka Zemplínska šírava, ktorá sa nachádza od mesta.
Školstvo náhľad|Galéria pod holým nebom V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.
Šport MFK Zemplín Michalovce – futbalový tím IUVENTA Michalovce – ženský hádzanársky klub JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce HK DUKLA Ingema Michalovce – hokejový tím 1.BK Michalovce – I. basketbalová liga Vk Michalovce – Volejbalová liga Tenisová liga Šk Zemplín Michalovce- šachový klub, 1.liga východ Eastern Wings Michalovce - Florbalová liga Boxing Club 1950 Michalovce
Osobnosti mesta Rodáci