Dejiny

Do roku 1922 Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Čadca súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Čadci. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu a v Čadci bolo sídlo podslúžneho. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Čadca, ktorý vydržal až do roku 1922.

Roky 1923 – 1960 Okres Čadca vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnému stavu však neobsahoval územie obce Dlhá nad Kysucou a ani juhovýchod územia (okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny). Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.

V roku 1949 získal okres Čadca územie dnešnej obce Dlhá nad Kysucou (dovtedy časť obce Dlhé Pole) a Turkova, oboje sa stalo súčasťou Turzovky, obec Dlhá sa v roku 1954 osamostatnila. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Čadca sa stalo súčasťou Žilinského kraja.

Po roku 1960 Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol zrušený okres Kysucké Nové Mesto a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Zároveň sa z okresu Žilina presunula obec Riečnica. Celé územie sa stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrval až do zrušenia krajov v roku 1990.

Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 sa okres Čadca stal súčasťou Žilinského kraja a znovu sa odtrhol okres Kysucké Nové Mesto, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.

Poloha Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a tvorí severnú časť regiónu Kysuce. Na severozápade susedí s Českom (okres Vsetín a okres Frýdek-Místek), na severovýchode s Poľskom (powiat cieszyński a powiat żywiecki), na východe s okresom Námestovo, na juhovýchode s okresom Dolný Kubín, na juhu s okresmi Žilina a Kysucké Nové Mesto a na juhozápade s okresom Bytča. Tvar okresu je pretiahnutý v smere západ-východ. Prevažne hornaté územie je rozdelené medzi viaceré pohoria: Javorníky na juhozápade, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy na severozápade, Jablunkovské medzihorie na severovýchode, Kysucké Beskydy na východe a Kysucká vrchovina na juhovýchode. Najvyšším vrchom okresu je vysoká Veľká Rača v Kysuckých Beskydách na hranici s Poľskom.

Hlavným vodným tokom je rieka Kysuca, jej najväčšími prítokmi sú Čierňanka a Bystrica. Najväčšou vodnou plochou je vodárenská nádrž Nová Bystrica na hornom toku Bystrice.

Obyvateľstvo

Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta (Čadca, Turzovka a Krásno nad Kysucou). Okrem nich sú v okrese tri obce s viac ako 5 000 obyvateľmi (Oščadnica, Raková a Skalité). Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím. Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach riek, ale po okolitých kopcoch sú desiatky roztrúsených osád (kopaníc), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.

Doprava Hlavným cestným koridorom okresu je postupne budovaná diaľnica D3, ktorá vo finálnom stave povedie zo Žiliny cez Krásno nad Kysucou, Čadcu a Skalité k hraniciach s Poľskom súbežne s cestami I/11 a I/12. Zatiaľ sú vybudované úseky Čadca – Svrčinovec (v plnom profile), Svrčinovec – Skalité – štátna hranica (v polovičnom profile) a Oščadnica – Čadca (v polovičnom profile, neoznačený ako diaľnica). V úseku po Svrčinovec bude D3 súčasťou E75 (ktorá ďalej povedie po I/11 do Česka). Kvôli zložitému terénu sú na území okresu na diaľnici D3 v prevádzke tri tunely: tunel Horelica (Čadca), tunel Svrčinovec a tunel Poľana (Skalité) a viacero vysokých mostov vrátane najvyššieho mosta na Slovensku: mosta Valy (Čierne).

Ďalším medzinárodným cestným ťahom je cesta I/10 z Česka cez Makov do Bytče, ktorá je súčasťou E442. Regionálnu sieť ciest II. triedy tvoria: II/487 z Makova cez Turzovku do Čadce (tvoriaca spojenie medzi cestami I/10 a I/11), II/520 z Krásna nad Kysucou cez Novú Bystricu do Námestova (tvoriaca spojenie Kysúc a Hornej Oravy), II/541 z Turzovky do Kotešovej a II/484 z Turzovky cez Klokočov na hranicu s Českom.

V železničnej doprave je hlavným koridorom dvojkoľajná elektrifikovaná trať zo Žiliny cez Čadcu do Česka, súčasť bývalej Košicko-bohumínskej železnice. Dopravným uzlom je pohraničná stanica Čadca, kde na túto trať nadväzujú jednokoľajná elektrifikovaná trať cez Skalité do Poľska a jednokoľajná neelektrifikovaná regionálna trať do Makova.

Zoznam obcí okresu Čadca ObecTypRozloha (km2)Počet obyvateľov (k 31.12.2024) Hustota obyvateľov (ob./km2)Čadcamesto Čierneobec Dlhá nad Kysucouobec Dunajovobec Klokočovobec Klubinaobec Korňaobec Krásno nad Kysucoumesto Makovobec Nová Bystricaobec Olešnáobec Oščadnicaobec Podvysokáobec Radôstkaobec Rakováobec Skalitéobec Stará Bystricaobec Staškovobec Svrčinovecobec Turzovkamesto Vysoká nad Kysucouobec Zákopčieobec Zborov nad Bystricouobec Celkom:

Referencie

Pozri aj

Zoznam okresov na Slovensku Administratívne členenie Slovenska

Iné projekty

Externé odkazy [ Okres Čadca v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR]

Čadca Čadca