Diaľnica D2 (D2) je druhá najdlhšia a súčasne aj jediná úplne dokončená slovenská diaľnica. Trasa diaľnice D2 je dlhá 80,5 kilometra a začína na hranici s Českom, na cezhraničnom diaľničnom moste cez rieku Morava, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Samotný most rozdeľuje štátna hranica približne v jeho polovici, jedna časť mostu je tak súčasťou slovenskej diaľnice D2, česká strana mostu je zase súčasťou českej diaľnice D2, ktorá pokračuje od hraníc do Brna. Trasa diaľnice pokračuje od štátnej hranice južným smerom cez Kúty, Malacky a Bratislavu kde dvakrát križuje diaľnicu D4 a súčasne križuje aj diaľnicu D1, až po štátnu hranicu s Maďarskom, kde sa plynule napája na maďarskú diaľnicu M15. Diaľnica D2 je tak napojená na českú, maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 aj na rakúsku diaľničnú sieť. Diaľnica D2 je súčasťou hlavnej trasy 4. paneurópskeho koridoru, ktorý začína v Drážďanoch a pokračuje cez Prahu, Brno, Bratislavu a Budapešť do rumunského Aradu. Trasa diaľnice je taktiež v celej dĺžke súčasťou európskej cesty E65, na krátkom úseku v Bratislave aj E58 a E75.
Výstavba diaľnice započala ešte za bývalého Československa v roku 1969, ako súčasť projektu prepojenia dvoch hlavných miest štátov vtedajšej česko-slovenskej federácie, teda Prahy ako hlavného mesta Česka a súčasne hlavného mesta vtedajšieho Česko-Slovenska a Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na slovensko–českej hranici nebolo postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného priechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom Česko-Slovenska, kedy súčasne došlo aj k obmedzeniu maximálnej povolenej rýchlosti v pohraničnom úseku a presmerovaniu dopravy do objektov hraničného priechodu, postavených na slovenskej i českej strane. Po vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie a následne po pristúpení Česka a Slovenska k štátom Schengenského priestoru stratili tieto objekty svoje využitie a doprava bola znovu presmerovaná na hlavnú trasu diaľnice. Rýchlostné obmedzenie v pohraničnom úseku bolo síce zmiernené, ale stále trvá s ohľadom na krátke pripájacie pruhy v smere od objektov hraničného priechodu, kde sú dnes na českej i slovenskej strane zriadené parkovacie miesta, predajne a kontaktné miesta v súvislosti s platbami za použitie diaľnic a sociálne zariadenia. Na opačnom konci diaľnice D2, na hranici s Maďarskom bol objekt diaľničného hraničného prechodu už priamo súčasťou výstavby diaľnice, ale po vstupe Maďarska do Európskej únie a následne po pristúpení Maďarska k štátom Schengenského pristoru aj tento objekt stratil svoje opodstatnenie. V pohraničnom pásme na hraniciach s Maďarskom je maximálna povolená rýchlosť taktiež obmedzená pretože objekt hraničného priechodu zasahuje do jazdného profilu.
Na trase diaľnice D2 sa nachádzajú tri diaľničné križovatky a to jedna križovatka s diaľnicou D1 v Bratislave - Pečni a dve križovatky s diaľnicou D4, severne od Bratislavy v Stupave a južne od Bratislavy v Jarovciach. Okrem križovatiek sa diaľnica plynuje napája na severnom konci na českú diaľnicu D2 a na južnom konci na maďarskú diaľnicu M15. Trasa diaľnice je vedená prevažne rovinatou krajinou a okrem úsekov v Bratislave neobsahuje žiadne významnejšie stavebné objekty s výnimkou 610 metrov dlhej estákady Sekule a ekoduktu. S ohľadom na prevažnú technickú a stavebnú nenáročnosť výstavby tejto diaľnice, obzvlášť v úseku od štátnej hranice s Českom po výjazd Bratislava - Lamač, je v tomto úseku diaľnica postavená pre návrhovú rýchlosť až 150 km/h. Stavebne náročnejšie úseky diaľnice D2 nachádzame v Bratislave, kde je diaľnica vedená komplikovaným prieťahom v intraviláne mesta. Súčasne sa tu nachádzajú aj stavebne náročné objekty, ako napríklad tunel Sitina, s dĺžkou 1 440 metrov či premostenie Dunaju pomocou 761 metrov dlhého mostu Lanfranconi. Súčasťou diaľnice je aj stavebne a technicky náročná diaľničná križovatka v Bratislave - Pečni. Vo vzdialenom horizonte je plánované rozšírenie diaľnice D2 na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku od križovatky D2xD4 pri Stupave, po výjazd Bratislava - Lamač.
Prehľad úsekov diaľnice D2 Poradie úsekuOznačenie úsekuDĺžka úseku v kmZahájenie výstavby úsekuUvedenie úseku do prevádzkyVýjazdy a križovatky1.štátna hranica Česko/Slovensko - Kúty519761978 (pravá polovica)1979 (ľavá polovica)1. Kúty2.Kúty - Malacky24,3197319782. Malacky3.Malacky - Lozorno11,5196919733. Lozorno4.Lozorno - Stupava8,8196919734. Križovatka D2xD4, Stupava4.Lozorno - Stupava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy8,8202920324. Križovatka D2xD4, Stupava, prestavba5.Stupava - Bratislava, Lamač9,2196919735. Bratislava - Lamač 6. Bratislava - Harmincova5.Stupava - Bratislava, Lamač, rozšírenie úseku po výjazd Bratislava - Lamač, na 3 + 3 jazdné pruhy5,4202920325. Bratislava - Lamač, prestavba6.Bratislava, Lamač - Bratislava, Staré Grunty3,320032007Úsek bez výjazdov7.Bratislava, Staré Grunty - Bratislava, Viedenská2,819851990 (pravá polovica)1991 (ľavá polovica)7. Bratislava - Mlynská dolina 8. Križovatka D2xD1, Bratislava - Pečňa8.Bratislava, Viedenská - Bratislava, Jarovce6,3199619989. Križovatka D2xD4, Bratislava - Jarovce9.Bratislava, Jarovce - štátna hranica Slovensko/Maďarsko9,31996 (pravá polovica)2001 (ľavá polovica)1998 (pravá polovica)2002 (ľavá polovica)Úsek bez výjazdov
Priebeh výstavby diaľnice D2 Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
Do roku 1979 Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom 50. rokov 20. storočia sa tieto intenzity vrátili na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostávajú diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa 10. apríla 1963 došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády, mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá Praha, Brno, Uherské Hradiště, Trenčín, Žilina, Vrútky, Ružomberok, Poprad, Košice a štátnu hranicu s vtedajším Sovietskym zväzom pri Užhorode, diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna, kde sa táto diaľnica mala napojiť na diaľnicu D1 a umožniť tak prepojenie Bratislavy a Prahy. Výstavba diaľnic ale neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. To platilo predovšetkým pre vtedajšiu diaľnicu D1 v úseku od Brna ďalej na východ a čiastočne aj pre vtedajšiu diaľnicu D61. Naopak výstavba diaľnice D2 sa stala prioritou vtedajšieho Československa, keďže spoločne s predchádzajúcim úsekom diaľnice D1 medzi Prahou a Brnom, tvorí v úseku od Brna do Bratislavy prepojenie dvoch hlavných miest vtedajších štátov niekdajšej federácie. Výstavba diaľnice D2 na území Slovenska bola zahájená v roku 1969. Do roku 1979 bola diaľnica D2 už sprevádzkovaná v celej dĺžke z Brna až po Bratislavu, pričom v Bratislave bola ukončená voľným a súčasne aj dočasným napojením na Lamačskú cestu. Dĺžka sprevádzkovaných úsekov diaľnice D2 činila od štátnej hranice až po ukončenie v Bratislave celkom 58,8 kilometra, ročne tak bolo priemerne sprejazdnených 5,88 kilometra diaľnice.
1980 - 1989 Po dokončení diaľnice D2 v roku 1979, teda po dokončení projektu prepojenia Prahy a Bratislavy neboli nasledujúce úseky diaľnice D2, v rámci beztak pomalej výstavby na území bývalého Československa prioritou. Až v tomto období sa objavujú myšlienky prepojenia vtedajšej diaľnice D61, ktorá začínala v Bratislave voľným a súčasne aj dočasným napojením na Seneckú cestu, s diaľnicou D2 v novej diaľničnej križovatke v lokalite Bratislava - Pečňa. Tieto myšlienky sa pretavii do uznesenia vlády č.24 z roku 1987 a trasa diaľnice bola predlžená z Bratislavy až po hranice s Maďarskom. Prepojenie diaľnice D2 a vtedajšej D61 malo byť realizované postavením pokračujúcich úsekov vtedajšej diaľnice D61 a diaľnice D2 v intraviláne mesta Bratislava, čím súčasne mala byť riešená čoraz viac zhoršujúca sa doprava v hlavnom meste Slovenska. Technická náročnost výstavby v intraviláne mesta, nutnosť komplikovaných preložiek vedení, požiadavka asanácie objektov v meste ale predovšetkým nutnosť vynaloženia značných finančných prostriedkov, hlavne na trase diaľnice D61 v intraviláne mesta vyvolávali sústavné odkladanie výstavby. Do roku 1989 tak preto neboli sprevádzkované žiadne nové úseky diaľnice D2, avšak v roku 1985 došlo k rozostavaniu úseku diaľnice z Mlynskej doliny po ukončenie v novovytvorenej križovatke Bratislava - Pečňa. Tento necelé tri kilometre dlhý úsek ale ani na jednom konci pri sprejazdnení nenadväzoval na už existujúci úsek diaľnice a jeho význam tak predbežne spočíval predovšetkým v riešení vnútromestskej dopravy.
1990 - 1993 Po zvrhnutí komunistickej totality a s tým spojených rozsiahlych celospoločenských zmenách dochádza k premene príkazového hospodárstva štátu na trhové. Tým nastávajú obrovské zmeny vo všetkých sférach života a spoločnosti. Naviac v tomto období dochádza najprv diskusiám o rozdelení a neskoršie aj k rozdeleniu vtedajšieho Československa. Na pozadí týchto zmien sa výstavba diaľnic a rýchlostných ciest ocitá v úzadí verejného záujmu a to vplyvom jednak pokračujúceho nedostatku financií a jednak nutnosti orientácie pozornosti na iné, významnejšie problémy. Medzi rokmi 1989 a 1993 tak na diaľnici D2 nedochádza prakticky k žiadnym zmenám s výnimkou sprevádzkovania už rozostavaného úseku z Mlynskej doliny po križovatku Bratislava - Pečňa.
Po roku 1993 Prvé roky existencie samostatného Slovenska boli pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, spojené s viac či menej kritickým nedostatkom financií na výstavbu infraštruktúry. Výstavbu začína naviac ovplyvňovať aj nový fenomén demokratickej politiky. Silnie orientácia na stavebne jednoduché a hlavne ekonomicky nenáročné úseky, ktoré je možné postaviť a sprejazdniť v priebehu jedného volebného obdobia. V tomto období tak primárne pokračuje výstavba na Považí. Volebný rok 1998 bol v rámci predvolebnej kampane poznačený otváraním úsekov diaľnice za prítomnosti zahraničných osobností (Claudia Schifferová, či Gérard Depardieu) a spustením výstavby ďalších úsekov diaľnic vládou Vladimíra Mečiara bez zabezpečenia finančného krytia v štátnom rozpočte. Diaľnica D2 sa tak predbežné ocitá na vedľajšej koľaji, hlavne s ohľadom na jej faktické dokončenie. Zmenu prináša až rok 1996 kedy sa spúšťa výstavba pokračovania diaľnice D2 z Bratislavy až po štátne hranice s Maďarskom. I keď výstavba tohto úseku začína fakticky v Bratislave, trasa diaľnice intravilán mesta veľmi rýchlo opúšťa južným smerom a pokračuje jednoduchým, prevažne poľnohospodársky využívaným terénom až po štátne hranice, kde sa diaľnica voľne napája na maďarskú diaľnicu M15. Úplné sprejazdnenie tohto úseku nastalo v roku 2001. Posledný a súčasne aj najnáročnejší úsek diaľnice D2, ktorý prepojil už existujúce úseky smerujúce od Bratislavy na sever a juh bol rozostavaný v roku 2003, vrátane jediného tunela na trase diaľnice D2, tunela Sitina. Po sprevádzkovaní tohto úseku v roku 2007 je diaľnica D2 sprejazdnená v celej svojej dĺžke, čím sa stala celkovo prvou diaľnicou na Slovensku, ktorá je postavená a sprejazdnená v celej plánovanej dĺžke. Úseky diaľnice Štátna hranica CZ/SK - Kúty