náhľad|Atický kylix s vázovou maľbou na bielom podklade od Sótadovho maliara, cca 460 pred Kr., British Museum 1892,0718.3, Londýn Sótadov maliar je konvenčné meno atického maliara váz, činného v polovici 5. storočia pred Kr.
Sótadov maliar, jeden z najvýznamnejších umelcov klasického Grécka, bol pomenovaný po aténskom hrnčiarovi Sótadovi, známeho svojimi podpismi (Sotades epoiesen alebo epoeie – „vyrobil“) na vázach, v ktorého dielni pracoval. Jeho podpis so slovesom egrafsen – „maľoval“ sa dodnes nenašiel. Diela tohto maliara sa nachádzajú na širokej škále tvarov keramiky, vyzdobil niekoľko rytónov, nádob s vymodelovanými časťami (napr. rytón so sfingou, British Museum 1873,0820.265, Londýn), tiež červenofigúrový astragalos (British Museum 1860,1201.2), na ktorom je zobrazený muž so skupinou tancujúcich žien. Jeho dielom je i unikátna súprava kylikes s maľbami na bielom podklade, objavená v aténskej hrobke, dnes vystavená v londýnskom Britskom múzeu. Maliar tieto vázy vyzdobil s obzvlášť jemnou kresbou a farebnosťou.
Jeden z týchto rytónov (British Museum 1892,0718.1) vo svojom interiéri (tonde) zobrazuje priesvitne odetú nymfu siahajúcu po jablku na strome interpretovanú ako hesperidku, strážkyňu Zlatých jabĺk Hesperidiek, ktoré udeľovali nesmrteľnosť tým (ako napr. Heraklovi), ktorí ich zbierali. Na druhom kylixe (British Museum 1892,0718.2 ) je zobrazená scéna o Polyeidovi a Glaukovi. Veštec (Polyeidos) bol zaživa pochovaný s mŕtvolou Glauka, syna Minoa. Polyeidos oživí chlapca bylinkou po tom, čo je svedkom, ako had týmto spôsobom oživí svoju družku. Na tomto vázovom obraze Sótadov maliar rúca hranicu bytia. Polyeidos aj Glaukos sú nažive, krčia sa na kamienkovej podlahe mohyly označenej na povrchu trojnožkou a sledujú hady plaziace sa dolu. Polyeidos, ktorý drží palicu vo zdvihnutej pravej ruke, je pripravený na hady zaútočiť, ale zastavil sa, aby ich sledoval. Maliar váz tu ponúka pohľad na mohylu, ako keby bola dutá a priehľadná, čo je samozrejme nemožné. Na ďalšom (British Museum 1892,0718.3) sa z pôvodnej scény (v tonde) zachovali len fragmenty. Scéna zobrazuje muža v strede, ktorého napadol príšerný had, týčiaci sa medzi trstinou napravo. Z otvorenej papule hada sa valí oblak plameňa alebo pary. Muž je nahý s výnimkou plášťa zo zvieracej kože uviazaného okolo jeho ramien a čiapky podobnej včeliemu úľu na hlave. Zachováva si obranný postoj, ľavú ruku má zahalenú v plášti, aby si chránil bok, zatiaľ čo v pravej ruke drží zrejme kameň. Aj keď na týchto vázach farebná výzdoba (polychromia) vekom vybledla, stále z nich cítiť istú živosť (maliar aj v mýtických témach dokáže nájsť zvláštny zmysel pre sviežosť a ľudskosťLucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Sotades, Pittore di ).
Sótadov maliar patril medzi priekopníkov tzv. vytlačovanej výzdoby (za použitia formovej terakotovej „pečiatky“), ktorá sa v Aténach po prvýkrát objavila tesne pred polovicou 5. storočia pred Kr. Ornamenty tu vo všeobecnosti pozostávajú z malých a jednoduchých motívov, ako sú rozety, sústredné kruhy, palmety, vajíčka alebo akési jazýčky. Vytlačovaná výzdoba sa zvyčajne objavuje v interiéroch nádob na pitie (Sótadov maliar ich touto technikou vyzdobil asi desať).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka