EL84 je v európskom značení typ elektrónky – nepriamo žeravená výkonová pentóda s prípustnou anódovou stratou 12 W v miniatúrnom celosklenenom prevedení s 9-vývodovou päticou noval, určená pre použitie v koncových stupňoch nízkofrekvenčných zosilňovačov výkonu.
Na trh bola uvedená v roku 1953 britským výrobcom Mullard (súčasť holandského koncernu Philips), pričom nadväzovala na staršie 9 W koncové pentódy (EL3, EL41), oproti ktorým okrem zvýšenej medznej anódovej straty umožňovala vďaka vyššiemu medznému napätiu tieniacej mriežky (g2) aj spoľahlivú prevádzku v tzv. „ultralineárnom“ zapojení s g2 pripojenou na odbočku primáru výstupného transformátora, spájajúceho výhody triódového a pentódového režimu (Hafler, Keroes; 1951). V bývalom Československu typ EL84 vyrábal podnik Tesla (Rožnov pod Radhoštěm, Třinec, Vrchlabí), na Slovensku ho v súčasnosti vyrába spoločnosť JJ Electronic v Čadci, keďže ide o typ celosvetovo dodnes hojne využívaný v elektrónkových gitarových zosilňovačoch a kombách aj v zosilňovačoch.
EL84 umožňuje konštrukciu zosilňovačov s výstupnými sínusovými výkonmi približne 5 W v triede A (s jednou elektrónkou na kanál) a 15 W v triede AB (s dvojicou elektrónok v push-pull zapojení na kanál). Vyšší výkon je dosiahnuteľný na úkor skreslenia resp. prekročenia katalógových medzných hodnôt, niektoré gitarové zosilňovače napr. prevádzkujú EL84 s anódovým napätím prekračujúcim 300 V a udávajú výkon 2025 W na kanál s dvojicou resp. 4050 W so štvoricou EL84. Pre potreby dvojčinných (push-pull) zapojení sa predávajú párované dvojice resp. štvorice EL84, vyberané na zhodu charakteristík.
Firma Mullard publikovala v roku 1954 v rádioamatérskom časopise Practical Wireless konštrukčný návod na stavbu zosilňovača známeho ako Mullard 5-10 („5 elektrónok, 10 wattov“) s dvojčinným koncovým stupňom s EL84, ktorý vďaka použitej topológii, kombinácii elektrónok a celkovej negatívnej spätnej väzbe (NFB) zo sekundáru výstupného transformátora do katódového obvodu vstupnej EF86, vynikal pri použití kvalitných výstupných transformátorov širokým frekvenčným rozsahom a nízkym nelineárnym skreslením a ktorý je dodnes obľúbenou konštrukciou. Medzi ďalšie obľúbené dobové Hi-Fi zosilňovače s EL84 patrí ultralineár Osram 912 („9 oktáv, 12 wattov“) rovnako z roku 1954, resp. jeho variant G.E.C. 912-Plus z roku 1956 alebo Leak Stereo 20 z roku 1958, uvedený bezprostredne po premiére prvých stereofónnych LP (1957).
V československej spotrebnej elektronike bola EL84 použitá napr. v magnetofónoch MF2 a ANP201 Sonet (1958), zosilňovačoch AZK101 (10 W; 1960), AZS021, AZS022 (2 × 3 W; 1964), autorádiách 2103BV Luxus (1959), 2203BV Ozvěna (1959) a vo viacerých rozhlasových prijímačoch, gramorádiách a hudobných skriniach.
V gitarových zosilňovačoch a kombách nižších výkonov sa EL84 používa od konca 50. rokov (Watkins Dominator z roku 1956, Vox AC15 z roku 1958, Marshall 1974 z roku 1965) až po súčasnosť. Na rozdiel od Hi-Fi zosilňovačov sú zvyčajne navrhované bez zavedenej celkovej negatívnej spätnej väzby, cielene tak využívajúc nelinearity, vrátane nelinearít koncových elektrónok, pre tvorbu „charakteru“ zvukového prejavu.
Galéria
Referencie
Pozri aj EL34 – 25 W nf. koncová pentóda v pätici octal
Iné projekty
Externé odkazy EL84 na webe The Valve Museum EL84 na webe Radiomuseum EL84 – katalógový list Philips (19531957) EL84 – katalógový list Tesla Rožnov (1959) EL84 – katalógový list JJ Electronic (2015)
Kategória:Elektrónky Kategória:Vzniklo v 1953