Arpád Tarnóczy, celým menom Árpád Tarnóczy de Alsólelócz et Jezernicze (* 11. apríl 1936, Nováky – † 23. január 2026) bol slovenský šľachtic, bývalý politický väzeň, vodnopólový funkcionár, poslanec Národnej rady SR a veľvyslanec. V rokoch 20242025 bol prvým prezidentom Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu.
Životopis Narodil sa v rodine veľkostatkára, otec v roku 1938 zahynul pri autonehode, spolu s bratom ho vychovávala matka. Študoval na Rímskokatolíckej ľudovej škole v Novákoch, krátko na gymnáziu v Prievidzi a potom v Saleziánskom ústave v Šaštíne.
V roku 1946 ho ako desaťročného prvýkrát zatkli za roznášanie letákov s nápisom „Smrť komunizmu“, ale pre nízky vek neodsúdili. O štyri roky neskôr ho odsúdili za protištátnu činnosť. V roku 1950 sa pokúsil o ilegálne prekročenie štátnej hranice do Nemecka. Okresným súdom v Tepliciach bol odsúdený na 6 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. V Ústave pamäti národa sa nachádzajú záznamy, podľa ktorých bol v roku 1950 v Novákoch členom skupiny, ktorá mala v úmysle prepadnúť stanicu ZNB za účelom získania zbraní a použiť ich na likvidáciu funkcionárov KSS. Táto skupina rozširovala letáky, ktoré boli zamerané proti štátnemu zriadeniu. Súd mal vo februári 1950, teda nemal ani 14 rokov. Polročný trest bol veľmi mierny, pretože ako dospelý by za velezradu, spolčovanie proti štátu a prípravu ozbrojeného odporu zrejme dostal podstatne vyšší trest.
Keď sa vrátil z väzenia, nedostal sa na žiadnu školu. Nemal ešte ani 18 rokov a už začal pracovať ako pomocný robotník. Do roku 1990 pracoval v Chemických závodoch Wilhelma Piecka.
Bol pri vzniku vodného póla v Novákoch, vodnému pólu sa venoval ako hráč, neskôr ako tréner a funkcionár. V rokoch 19951999 bol prezidentom Slovenského zväzu vodného póla.
Koncom roku 1989 začal v CHZWP organizovať činnosť Verejnosti proti násiliu. Neskôr sa stal prednostom Okresného úradu v Prievidzi. V rokoch 19941998 bol poslancom Národnej rady SR za HZDS. Zaslúžil sa o prijatie Zákona č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému z 27. marca 1996. V rokoch 19981999 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku. V rokoch 20062015 bol predsedom Zväzu protikomunistického odboja. V rokoch 20092015 bol členom Správnej rady Ústavu pamäti národa.
V roku 2001 sa stal členom Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu, jeho investitúra (pasovanie) za rytiera bola v Dóme svätého Martina v Bratislave. V roku 2024 sa stal prvým prezidentom Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu.
Referencie
Kategória:Osobnosti z Novák Kategória:Slovenskí vodnopólisti Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici ĽS-HZDS Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998) Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Maďarsku Kategória:Maltézski rytieri