Partizánsky oddiel Železnô, neskôr Pobeda (Víťazstvo) bol partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov sformovaný v osade Železnô z antifašistov z Liptova. Oddiel plnil úlohy na pravom krídle jednotiek bojujúcich o Ostrô. Členovia oddielu spáchali masakre príslušníkov nemeckej menšiny, 5. septembra v Nemeckej Ľupči a 27. októbra na Magurke. Koncom októbra sa presunul do Gaderskej doliny, kde sa 29. októbra premenoval na oddiel Pobeda. Následne pôsobil od novembra v priestore Liptovskej Revúcej, neskôr Liptovskej Osady v oblasti nazývanej partizánska republika. Úspešne blokoval ústupovú cestu Nemcov z Banskej Bystrice cez Veľký Šturec. 5. apríla sa spojil s Červenou armádou.
História oddielu Oddiel Železnô Oddiel bol sformovaný partizánskou organizátorskou skupinou absolventov partizánskej školy vo Svjatošine rozkazom Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia. Veliteľom 16-člennej skupiny bol vymenovaný Ladislav Kalina a jej členmi boli aj budúci velitelia oddielu Železnô Ján Polakovič a kpt. A. J. Makarenko. Miestom zoskoku v noci z 5. na 6. august 1944 bola Latiborská hoľa.
Členovia organizátorskej skupiny začali formovať oddiely partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Po vypuknutí SNP bolo v osade Železnô zriadené výcvikové stredisko dobrovoľníkov a z liptovských antifašistov bol sformovaný pod velením J. Polakoviča oddiel Železnô ako 1. oddiel brigády.
Počas prvých septembrových dní zaisťovali partizáni na Liptove príslušníkov nemeckej menšiny. Zaistení boli prevezení z mikulášskej väznice pred príchodom nemeckých jednotiek do Nemeckej Ľupče, kde bolo 5. septembra na žiadosť tamojšieho miestneho národného výboru 32 Nemcov alebo osôb s nemeckými menami zastrelených členmi oddielu. Medzi obeťami boli aj dvaja nemeckí vojaci. Ďalším popravám zabránila správa o blížiacich sa Nemcoch.
Oddiel Železnô bol poverený obrannými úlohami na pravom krídle jednotiek bojujúcich o Ostrô. 5. októbra sa veliteľom oddielu stal E. Křístek, zástupcom veliteľa M. Boroš. 15. októbra sa veliteľom oddielu stal A. J. Makarenko, komisárom oddielu Mikuláš Končinský a oddiel bol podriadený priamo Hlavnému štábu partizánskych oddielov.
27. októbra partizáni oddielu v osade Magurka nad Nemeckou Ľupčou prepadli skupinu nemeckých civilistov (najmä z Kunešova), ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého letiska Rohozná, olúpili ich a 6990 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.
Oddiel Pobeda Koncom októbra bol oddiel presunutý najskôr na Staré HoryTureckú, potom do Gaderskej doliny, kde bol preformovaný na samostatný partizánsky oddiel Pobeda (Víťazstvo). Veliteľom odstal A. J. Makarenko, komisárom sa stal E. Křístek, náčelníkom štábu K. Ivanov, zástupcom veliteľa J. Grman, veliteľom rozviedky V. Hlôžka. Veliteľmi rôt sa stali A. Kučera a A. Kamenický. Pôvodne mal oddiel 60 členov. Postupne boli vytvorené oddiely Pobeda 2, 3, 4 a celkový stav bol 450 partizánov. Základný oddiel Pobeda 1 velil aj ostatným.
Do konca novembra 1944 oddiel pôsobil v Gaderskej doline, následne sa presunuli cez hrebeň Veľkej Fatry do priestoru Liptovskej Revúcej. Začiatkom roka 1945 bol v Liptovskej Osade z miestnych obyvateľov utvorený oddiel Pobeda 3 (70-80 príslušníkov) pod velením K. Ivanova. Oddiel Pobeda spolupracoval so Spojenými partizánskymi brigádami operujúcimi na teritóriu tzv. partizánskej republiky. Napádal nepriateľské jednotky na ceste Banská BystricaRužomberok a takmer znemožnil dopravu na tejto komunikácii. Po odrazení nemeckého pokusu zlikvidovať partizánske oddiely v tejto oblasti obsadil začiatkom februára 1945 Liptovskú Revúcu, 12. februára prinútil nepriateľa ustúpiť z Liptovskej Osady a obsadil ju a 16. februára musela pod jeho tlakom nemecká posádka v Bielom Potoku ustúpiť až k Ružomberku. V týchto bojoch bojovala v jeho zostave aj jedna rota partizánskeho oddielu Štúr brigády Boženko. Spolu s ďalšími oddielmi partizánskej republiky a miestnymi obyvateľmi budoval obranné postavenia na čiare MotyčkyMistríkyKorytnicaKozí chrbát. Zatarasil cestu Nižná RevúcaLiptovská Osada a v spolupráci s Prvým partizánskym plukom 4. partizánskej brigády zorganizoval obranu Liptovskej Osady. Potom, čo Červená armáda prenikla v dňoch 20.25. marca k Banskej Bystrici a Zvolenu, ostala cesta z Banskej Bystrice na Ružomberok jedinou ústupovou trasou pre nemeckú bojovú techniku. Nemcom sa nepodarilo odstrániť zátarasy, ktoré vybudoval a bránil oddiel Pobeda a boli nútení ustupovať ťažkým horským terénom na Martin a techniku zanechať pod Šturcom a na Starých Horách. V spolupráci so špeciálnym práporom Červenej armády, ktorý sa do Liptovskej Osady dostal cez Kozí chrbát, udržal oddiel tento priestor až do prelomu frontu pri Liptovskom Mikuláši a 5. apríla 1945 sa spojil s jednotkami 1. čs. armádneho zboru.
Oddiely Pobeda 2 a Pobeda 4 Oddiel Pobeda 2, nazývaný aj Ružomberský alebo Ružomberský mestský partizánsky oddiel mal 222 členov a pôsobil v Ružomberku a jeho okolí. Oddielu velil P. Barboriak, komisárom bol J. Chamula, veliteľom rozviedky P. Schwarz. Štáb oddielu sídlil prevažne na Smrekovici. 13. marca bol z časti príslušníkov oddielu utvorený oddiel Pobeda 4 s 50 príslušníkmi, ktorý pôsobil v Černovskej doline. Veliteľom oddielu Pobeda 4 bol M. Horský, komisárom M. Buroš. Pobeda 2 a 4 takmer úplne paralyzovali činnosť POHG a Domobrany, ktorej časť príslušníkov prešla k partizánom. Zabezpečovali ochranu ružomberských priemyselných podnikov pred nemeckým rabovaním. Vybudovali si sieť spolupracovníkov v štátnom aparáte (okresný náčelník Blaško, vládny splnomocnenec L. Kniha, Nemcami nakoniec popravený). Prostredníctvom spolupracovníkov sa im podarilo z väzenia a táborov vyslobodiť desiatky antifašistov, zabezpečiť liečenie ranených partizánov v ružomberskej vojenskej nemocnici (operovali v nej napr. bývalého veliteľa brigády Za slobodu Slovanov L. Kalinu, veliteľa oddielu 1. čs. partiz. brigády J. V. Stalina M. Baginského a i.). Oddiel plnil aj spravodajské a diverzné úlohy a vyvíjal rozkladnú činnosť medzi maďarskými vojakmi, zabezpečoval zásobovanie. S jednotkami 1. čs. armádneho zboru sa spojil po prelome frontu pri Liptovskom Mikuláši 5. apríla 1945.
Pozri aj Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)
Referencie
Kategória:Liptovská Osada Kategória:Partizánska Ľupča Kategória:Partizánske jednotky počas Slovenského národného povstania Kategória:Partizánske organizácie