Barberiniho diptych je jednou z najvýznamnejších slonovinových prác neskorej antiky. Diptych je zložený z piatich panelov, ktorých rezba je prevedená v klasicizujúcej forme theodosiánskeho obdobia. Dielo sa všeobecne datuje do prvej polovice 6. storočia a autorstvo sa pripisuje cisárskej dielni v Konštantínopole. Hlavným ikonografickým zobrazením je triumfujúci cisár tzv. triumphator omnium gentiumdobyvateľ všetkých národov, ktorý je najčastejšie stotožňovaný s Anastáziom I. alebo oveľa pravdepodobnejšie s Justiniánom I. Diptych je zároveň dôležitým historickým dokumentom, pretože na zadnej strane sa nachádzajú zoznamy cirkevných a svetských osobnosti i niekoľko mien franských kráľov vo vzťahu asi ku kráľovnej Brunhilde z Austrázie.
V pravom zmysle slova nejde o konzulárny diptych, hoci má mnoho spoločných čŕt a dekoratívnych schém. Kompozícia diela pracuje s myšlienkami ako pocta majestátu, víťazstvo a blahobyt. Okolo ústrednej postavy cisára sú barbari vzdávajúci hold, prípadne výber alegorických postáv odvodených z rímskej ikonografie. V diptychu je prítomná kresťanská symbolika v podobe bezbradého Krista na hornom paneli, ktorý vládne v nebi, zatiaľ čo ho cisár zastupuje dole na zemi.
Dielo bolo medzi rokmi 16251899 súčasťou Barberiniho zbierky v Ríme. V roku 1899 diptych získalo Musée du Louvre a odvtedy je uložený v Oddelení stredovekého, renesančného a moderného dekoratívneho umenia pod inventárnym číslom OA 9063.
História
Dielo sa všeobecne datuje do prvej polovice 6. storočia a autorstvo sa pripisuje cisárskej dielni v Konštantínopole. Na zadnej strane sa nachádzajú liturgické nápisy a zoznamy mien. Pravdepodobne ide asi o 350 mien, ktoré sú miestami ťažko čitateľné kvôli ich množstvu a hlbokým ťahom na materiáli. Diptych predstavuje jeden z najstarších príkladov pamätných zoznamov v kresťanskej cirkvi. Prvých päť zoznamov obsahuje mužské mená bez akéhokoľvek objasnenia, šiesty je úplne vyplnený ženskými menami. Niektoré mená zodpovedajú menám biskupov z Trevíru a Mét zo 4.7. storočia. Na konci piateho zoznamu je uvedených niekoľko mien franských kráľov vo vzťahu asi ku kráľovnej Brunhildy z Austráziemanžel Sigibert I., syn Childebert II., dcéra Ingunde, vnuci Teudebert II., Teuderich II. Ostatné mená môžu patriť príbuzným jej manžela alebo iným členom kráľovskej rodiny.
Samotný diptych mohol byť v tomto prípade zaslaný ako dar merovejskému dvoru. To naznačuje, že dielo bolo v Galii už okolo roku 613. Pravdepodobne bolo krátko po zhotovení prenesené z Konštantínopola do Galie. Neskôr možno bol diptych darovaný ako votívny dar Cirkvi, keďže koncil v Mopsuestil v roku 550 nariadil cirkvám, aby diptychy uchovávali a modlili sa za tých, ktorých mená sú na nich napísané. Podľa onomastického výskumu boli zoznamy vytvorené v Auvergne a nie v Provence. Bližšie informácie o diptychu od tej doby až do roku 1625 nie sú známe. Roku 1625 ho francúzsky astronóm, prírodovedec a zberateľ starožitností Nicolas-Claude Fabri de Peiresc daroval pápežskému legátovi a kardinálovi Francescovi Barberinimu počas jeho návštevy Aix-en-Provence. Diptych sa stal súčasťou Barberiniho zbierky v Ríme, keďže medzi rokmi 16261631 sa spomína v inventári sôch Francesca Barberiniho ako istá slonovina zobrazujúca cisára Konštantína Veľkého. Barberiniho diptych zotrval súčasťou Barberiniho zbierky až do roku 1899, keď ho získalo Musée du Louvre a odvtedy je uložený v Oddelení stredovekého, renesančného a moderného dekoratívneho umenia pod inventárnym číslom OA 9063.
Opis Barberiniho diptych patrí k jedným z najzachovalejších cisárskych diptychov zo začiatku 6. storočia. Medzi umelecké diela porovnateľnej kvality patrí diptych z Murana (6. storočie, dnes Museo nazionale di Ravenna, Ravenna), dve tabuľky z evanjeliára zo Saint-Lupicin (6. storočie, dnes Bibliothèque nationale de France, Paríž) a kryt Ečmiadzianského evanjeliára (MS 2374, 6.10. storočie, dnes Matenadaran, Jerevan). ktorý objavil historik umenia Josef Strzygowski. Barberiniho diptych zaradil ako diptych Antonio Francesco Gori, ktorý publikoval svoju prácu v roku 1759. Nie je isté, či ide skutočne o diptych. Možno existovala druhá časť s portrétom cisárovnej. Diptych neobsahuje výrezy na pánty, ktoré by naznačovali, že išlo o dvojdielne skladacie dielo.
Diptych je vyrobený zo slonoviny. V minulosti bol osadený drahými kameňmi (zachovalo sa 7 perál). Dielo nenesie žiadne stopy polychrómie. Pôvodne sa skladal z piatich obdĺžnikových tabuliek. Pravá tabuľka bola pravdepodobne v 16. storočí nahradená tabuľkou s nápisom: CONSTANT. N. IMP. CONST. Bočné tabuľky sú okolo stredovej tabuľky spojené na pero a drážku. Diptych má rozmery: 34, 2 cm na výšku a 26,8 cm na šírku. Stredová tabuľka má rozmery: 19 cm na výšku, 12,5 cm na šírku a hrúbku 2,5 cm. Zadná strana diptychu je plochá a hladká bez priehlbiny na vosk, keďže mnohé konzulárne diptychy slúžili aj ako voskové tabuľky.
Ikonografia Dielo v sebe spája na jednej strane klasickú tému moci víťazného cisára, ktorého univerzálna vláda je synonymom mieru a prosperity, a na druhej strane oslavuje víťazstvo kresťanstva. Diptych je do značnej miery politickým prostriedkom, ktorý prezentoval vtedajšie imperiálne myšlienky triumfu Rímskej ríše.
Stredný panel vľavo|náhľad|Motív triumfujúceho cisára na strednom paneli Kompozícia Barbeiniho diptychu je koncentrovaná okolo stredného panelu, ktorému dominuje zobrazenie cisára na koni. V pravej ruke kopiju a ľavej ruke opraty svojho koňa. Technika rezby je prevedená klasicizujúcich intenciách. Starostlivosť bola venovaná modelovaniu drapérie a vykresleniu určitých anatomických detailov, ako je znázornenie lýtkového svalu na pravej nohe. Tieto vlastnosti, pridané k neprimeranému merítku postáv, podčiarkujú majestát cisára a viažu sa k umeleckej produkcii theodosiánskeho obdobia. Kôň s dvoma zdvihnutými prednými nohami v póze, ktorá je tradičným vyobrazením v grécko-rímskom umení, má štýlové aj ikonografické paralely s antikou. Vplyv neskorej antiky je viditeľný na ľahkej disproporcii cisárovej postavy, stopy deformácie vo forme a tvare jeho hlavy, ktorá je zjavne väčšia v porovnaní s ostatnými časťami tela. Cisár má na hlave korunu, v ktorej boli v minulosti osadené perly (zachovali sa len 4). Jeho účes je blízky tomu, ktorý nosil Konštantín I. Charakteristickým črtami tváre je oválny tvar a ťažkopádnosť, najmä očné viečka a nos to dodáva postave cisára určitý veselý charakter v kontraste s postavou barbara, ktorý je skrytý za kopijou. Cisár ma na sebe vojenský odev, kyrys a plášť (paludamentum), ktorý je uchytený fibulou. Pod kyrysom má tuniku a na nohách tzv. cothurni. Postroj koňa zdobí séria medailónov (pravdepodobne osadené drahými kameňmi).
Postavu barbara možno identifikovať podľa vlasov, brady a predovšetkým podľa oblečenia, najmä frýgická čiapka naznačuje východný pôvod. Pravdepodobne ide o Peržana alebo Skýta. Prípadne môže reprezentovať porobené národy. Znak podriadenosti pravdepodobne symbolizuje dotknutie spodnej časti kopije pravou rukou. V tradičných triumfálnych zobrazeniach toto miesto obsadzuje barbar prebodnutý kopijou, no z nejakého dôvodu sa autor rozhodol kompozíciu zjemniť. Namiesto víťazného boja teda vykreslil jeho šťastný koniec V pravom dolnom rohu pod koňom leží na zemi ženská postava, ktorej rúcho sa zosunulo a poodhalilo jej prsia. Ľavá ruka drží lem šiat, v ktorých sa zbierajú plody, symbolizujúce prosperitu. Jej pravá ruka je poslušne zdvihnutá k cisárovej pravej nohe. v geste podriadenosti. Postava personifikuje Matku Zem (bohyňa Gaia), čo symbolizuje cisárovu univerzálnu moc a ovocie je pripomienkou prosperity, ktorá sprevádza jeho vládu. Obdobné zobrazenie personifikácie je na Missoriu cisára Theodosia I. (4. storočie, dnes Real Academia de la Historia, Madrid), reliéfe pietas agustorum na Galériovom oblúku v Solúne (kde tetrarchov sprevádza séria personifikácii, napríklad Gaia/Tellus). Tematické porovnanie s reliéfmi Galériovho oblúka je o to oprávnenejšie, že ide stavbu oslavujúcu triumf cisára Galéria, ktorý zvíťazil nad Peržanmi v roku 297. Personifikácie sú rozpoznateľné podľa ich hlavného atribútu rohu hojnosti, ktorý nie je explicitne prítomný na Braberiniho diptychu. Tvar a symbolická funkcia rohu hojnosti je prenesená do ženského rúcha naplneného ovocím.GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 68. náhľad|Solidus Konštantína II. Protiváhou personifikácie prosperity je soška okrídlenej bohyne víťazstva (Nike) stojacej na guli so znakom krížasymbol najvyššej moci. V ľavej ruke drží palmovú ratolesť symbol víťazstva. Jej pravá ruka (teraz zlomená) takmer určite držala korunu, ktorú mala položiť na hlavu cisára. Tento typ personifikácie je aj jedným z odkazov na ikonografiu triumfujúceho cisára, nachádza sa na viacerých minciach (reverz solidu Konštantína II.) alebo v sochárstve (reliéf obetovania na Galériovom oblúku a na niektorých konzulárnych diptychoch).GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 38.
Bočné panely vľavo|náhľad|Bočný panel s vyobrazením vojaka alebo dôstojníka so soškou víťazstva Na ľavom bočnom paneli je zobrazený vojak alebo dôstojník, ktorý má na sebe kyrys a plášť (paludamentum) podobne ako cisár na strednom paneli. V rukách drží sošku víťazstva, ktorú nesie cisárovi. Postava sa niekedy interpretuje ako konzul. Soška víťazstva a vavrínový veniec môžu symbolizovať konzulárne atribúty. Soška však môže predstavovať aj sparsio, teda konzulárnu štedrosť zastúpenú aj na iných diptychoch, ako napríklad konzulárne diptychy Klementina (513, dnes National Museums Liverpool, Liverpool) alebo Justína (540, dnes Bode-Museum, Berlín). Dole pri nohách je vrece, ktoré v širšom význame pripomína vojnovú korisť ako dôkaz triumfu cisára. Podobné zobrazenie je v Chronografe z roku 354, kde Konštantín Gallus drží porovnateľnú sošku Víťazstva. Avšak je odetý do civilného a nie vojenského odevu. Postava vojaka alebo dôstojníka s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje generála, ktorý sa zúčastnil významného ťaženia. Postava je situovaná medzi dvoma stĺpmi zakončenými korintskými hlavicami. V spodnej časti je vyobrazená podlaha, ktorá pripomína mozaikovú dlažbu v paláci. Kompozícia motívu sa podoba opisu stropnej mozaiky v cisárskom paláci Chalke od Prokopia Cézarejského, kde generál Belisar ponúka cisárovi Justiniánovi korisť z vojenského ťaženia.GRABAR, André. L’Empereur dans l’Art Byzantin: recherches sur l'art officiel de l'empire d'Orient. S. 74.
Pravdepodobne na pravom bočnom paneli bol podobným spôsobom zobrazený iný generál. Existuje tiež možnosť, že šlo o postavu franského kráľa Chlodovíka I. Oba bočné panely boli zhotovené v nízkom reliéfe a štylisticky menej virtuózne ako stredný panel. Orámovanie je prevedené jednoduchým cikcakovým vzorom. Uprostred vnútorných strán sa nachádzajú kruhové lôžka, kde boli v minulosti osadené drahé kamene.
Horný panel náhľad|Horný panel Na hornom paneli sú zobrazení dvaja anjeli (možno archanjeli) nesúci veľký medailón s bustou mladého a bezbradého Krista, ktorý v ľavej ruke drží žezlo a pravou rukou žehná. Motív predstavuje Krista ako Spasiteľa či Emanuela, v ktorom sa odrážajú grécke tendencie zobrazovať ľudí a bohov v ich idealizovanom vzhľade. Kristus je zobrazený vo chvíli, keď na zemi triumfuje cisár, čím motív vyjadruje harmóniu medzi nebeskou a pozemskou vládou. Obvykle sa vyobrazenie nazývalo imago clipeato, teda portrét významného alebo zosnulého človeka na medailóne. Po oboch stranách postavy Krista sú umiestnené kozmologické symboly slnko, mesiac a hviezda. Dvojica anjelov nesúcich obraz Krista predstavuje starší typ motívu dvoch okrídlených víťazstiev ako personifikácia Konštantínopola, ako napríklad na Milánskom diptychu z piatich častí (5. storočie, dnes pokladnica Milánskeho dómu, Miláno).
Dolný panel náhľad|Dolný panel