JUDr. Eliška Wagnerová Ph.D., rod. Bušová (* 7. september 1948, Kladno, ČSR† 18. január 2025) bola česká právnička: právna teoretička, odborníčka na ústavné právo, ľudské práva a občianske právo. Pôsobila ako sudkyňa na Najvyššom súde ČR a Ústavnom súde ČR. V rokoch 2012 až 2018 bola senátorkou v českom parlamente.
Wagnerová bola považovaná za jednu z najvýznamnejších právnických osobností moderných českých dejín. V októbri 2009 jej bola Jednotou českých právnikov udelená strieborná medaila Antonína Randy. V roku 2012 jej bola udelená cena Právnik roku v kategórii „Občanská a lidská práva a právo ústavní“.
Život Narodila sa v roku 1948 v Kladne, kam prišla rodina jej otca koncom 30. rokov zo Slovenska (Bušovci pôsobili v okolí Prešova ako „českí modernizátori“). Jej strýko Vojslav, ktorý bol právnikom, bol v 50. rokoch dva roky väznený v Jáchymove. Hoci chcela pôvodne študovať chémiu, zrejme pre jej rodinné zázemie jej nebolo umožnené nastúpiť na školu v Prahe. Absolvovala preto štúdium hutného priemyslu v Kladne. Počas doznievajúceho politického odmäku sa jej v roku 1969 (bol to posledný rok, keď sa prijímacie testy písali anonymne) podarilo dostať na Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po štúdiách (19691974) pracovala najprv ako podniková právnička a následne ako advokátka v Lounech a v Kladne. Ťažko niesla vplyv komunistickej strany na rozhodovanie súdov.
V roku 1982 emigrovala počas zájazdu do Španielska do západného Nemecka a neskôr (1989) do Kanady. V exile pracovala ako právna poradkyňa a novinárka, pričom v Mníchove pôsobila aj v československej sekcii Rádia Slobodná Európa. Zo zahraničia sa spolu so svojím druhým manželom, novinárom Arnoštom Wagnerom, vrátila v roku 1991.
Po návrate pôsobila ako asistentka predsedu Ústavného súdu ČR Zdeňka Kesslera. V roku 1996 bola Václavom Havlom menovaná sudkyňou Najvyššieho súdu ČR. V tom istom roku získala na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne titul Ph.D. v odbore politológie. V rokoch 1994 až 1999 prednášala ústavné právo na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a v rokoch 2004 až 2008 vyučovala na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
V roku 1998 sa stala predsedkyňou Najvyššieho súdu ČR a v roku 2002 sudkyňou Ústavného súdu ČR, pričom na súde neskôr pôsobila aj ako podpredsedkyňa. Počas svojej praxe významne prispela k rozvoju českej judikatúry, prostredníctvom ktorej „položila základné kamene k ústavnej percepcii európskeho práva, k prílepkom, k preskúmaniu sociálnych reforiem a k mnohým ďalším zásadným ústavným otázkam“.
V rokoch 1998 až 2002 bola členkou Legislatívnej rady vlády Českej republiky. V rokoch 2002 až 2010 bola tiež náhradnou členkou Benátskej komisie, poradného orgánu Rady Európy. Počas svojho pôsobenia na Ústavnom súde bola tiež členkou vedeckých rád viacerých vysokých škôl.
V roku 2012 bola ako nezávislá (s podporou Strany zelených) zvolená za senátorku z obvodu Brno-město v českom parlamente.
Zomrela 18. januára 2025.
Dielo (výber) (1. vyd.: tamtiež, 2012. 906 s. )
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Eliška Wagnerová: Poslední ústavní soudkyně “umazaná životem” (Leviathan: podcast o ústavním právu)
Kategória:Osobnosti z Kladna Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity Kategória:Sudcovia Ústavného súdu Českej republiky Kategória:Podpredsedovia Ústavného súdu Českej republiky Kategória:Predsedovia Najvyššieho súdu Českej republiky Kategória:Sudcovia Najvyššieho súdu Českej republiky Kategória:Senátori Parlamentu Českej republiky Kategória:Českí právni teoretici Kategória:Českí emigranti a exulanti Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity Kategória:Českí vedeckí spisovatelia