náhľad|Atický červenofigúrový zvoncový kratér (fragment), so zobrazením Ariadny od Hischylovho maliara, cca 520 – 510 pred Kr., Museo nazionale etrusco di Villa Giulia (inv. č. 50590), Roma Hischylov maliar je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného v poslednej štvrtine 6. storočia pred Kr.
Hischylov maliar, zrejme aténsky maliar váz, patril ku generácii umelcov tzv. „priekopníkov“, ktorí zdobili vázy novou červenofigúrovou technikou. Menom Hischylov maliar ho nazval britský archeológ a historik umenia John Beazley podľa hrnčiara Hischyla, ktorý sa podpísal (HISCHYLOS EPOIESEN – Hischylos zhotovil) na mníchovský červenofigúrový kylix 2588 (Munich, Antikensammlungen ), zdobený týmto anonymným maliarom (kylix zobrazuje ozbrojených bojovníkov).Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Hischylos, Pittore di
Pripisujú sa mu (diela maliarov je možné identifikovať podľa ich charakteristických umeleckých štýlov) aj dva fragmenty z Atén a ďalší fragment kylixu (s očami) z Metropolitného múzea umenia v New Yorku. Bol jedným z prvých maliarov váz, ktorý ozdobil zvoncový kratér (nový tvar kratéra). Fragment tohto kratéra je uložený v rímskom múzeu Villa Giulia (Museo Nazionale Etrusco di Villa Giulia, inv. č. 50590). Mníchovský kylix a ostatné jeho diela (vo fragmentoch) sú podobné dielam maliara Psiaxa, hlavne pre svoje oddelené postavy vyznačujúce sa pokojom. Fragment kratéra vo Ville Giulia zobrazuje ženskú postavu s ratolesťou viniča, zrejme Ariadnu (alebo mainádu) znamenite spracovanú v ozdobenom šate s kučerami, ale tiež aj pomerne statickú.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka