náhľad|Pontos na starorímskej mozaike, Tunisko. náhľad|Socha Ponta (2. storočie, Múzeum histórie a archeológie v Konstanci) Pontos (gr. Πόντος, Póntos, doslova „more“) bol v gréckej mytológii staroveký predolympský boh mora, bohom hlbín vnútorného mora, prístupného ľuďom, jeden z gréckych prabohov. Pontos bol Gaiiným synom a nemal otca. Podľa gréckeho básnika Hésioda sa zrodil bez spojenia otca a matky,Evelyn-White, Hugh G. Ed. (1914). The Homeric Hymns and Homerica with an English Translation. London: William Heinemann Ltd. hoci podľa Hygina je Pontos synom Aithéra a Gaii.Hyginus, Fabulae úvod
Mytológia Pre Hésióda sa Pontos zdá byť len personifikáciou mora, ho pontos („more“), ktorým Heléni označovali Stredozemné more. Po kastrácii svojho brata Ourana Pontos so svojou matkou Gaiou splodil Nerea (Starca mora), Thauma („zázrak“ mora vzbudzujúci obdiv, stelesnenie nebezpečných aspektov mora), Forkýsa a ich sestry príšernú Kéto, ako aj „silnú bohyňu“ Eurybiu.Hésiodos, Teogónia 233–239 S morskou bohyňou Thalassou (ktorej vlastné meno znamená jednoducho „more“, ale je odvodené z predgréckeho koreňa) sa stal otcom Telchínov a všetkého morského života.Rengel, Marian (2009). Greek and Roman Mythology A to Z. Infobase Publishing. S. 119. ISBN 9781604134124.
Na rímskej soche z 2. storočia Pontos, ktorý sa dvíha z morských rias, uchopí pravou rukou kormidlo a opiera sa o provu lode. Na hlave má korunu a sprevádza ho Fortuna, ktorej drapérie sa objavujú vľavo, ako dvojičky – patrónky čiernomorského prístavu Tomis (Konstanca) v Moesii, starovekom regióne a neskôr rímskej provincii na Balkáne južne od Dunaja, dnes v Rumunsku.
Literatúra Hésiodos Hésiodos uvádza Ponta vo svojom diele Teogónia.
Hyginus Hyginus spomína Ponta v diele Fabulae, keď ho menuje v úvode.
Rodostrom Titanov a miesto Ponta v ňom
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Grécki bohovia Kategória:Bohovia vôd, morí a riek