Somálsko (somálsky Soomaaliya; arabsky الصومال = as-Súmál), oficiálne Somálska federatívna republika (po somálsky Jamhuuriyadda Soomaaliya, po arabsky جمهورية = Džumhúríja as-Súmál; v minulosti Somálska demokratická republika) je štát v Afrike na Somálskom polostrove, známom tiež ako Africký roh, vo Východnej Afrike. Susednými štátmi sú Etiópia na západe,Džibutsko na severozápade a Keňa na juhozápade. Z východu krajinu obmýva Indický oceán a zo severu Adenský záliv. Somálsky štát v súčasnosti existuje len formálne. Krajina nemá uznávanú vládu, je rozdelená na niekoľko regiónov, ktoré sú pod kontrolou medzinárodne neuznaných vlád. Medzi najpoužívanejšie jazyky patrí: somálčina, arabčina, angličtina, staršia generácia v regiónoch, ktoré boli talianskou kolóniou hovorí taliansky. Medzi náboženstvami výrazne prevyšujú sunnitskí moslimovia 98 %, iných je len (vrátane kresťanov) 2 %. Najväčší podiel na etnickom zložení majú: Somálčania 98 %, Bantuovia, Arabi a iní 2 %. Priemerný energetický príjem predstavuje len okolo 1 500 kcal/deň.Fact Book , Tento fakt je čerpaný z Fact Book databázy CIA.
Somálsko má rozlohu z čoho predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je , jednotlivo s krajinami má hranice dlhé: Džibutsko , Etiópia , Keňa . Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo . Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásoby železnej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov.Britannica, Tento fakt je čerpaný z encyklopédie Britannica.
Krajina sa administratívne delí na 18 regiónov: Awdal, Bakool, Banaadir, Bari, Bay, Galguduud, Gedo, Hiiraan, Jubbada Dhexe, Jubbada Hoose, Mudug, Nugaal, Sanaag, Shabeellaha Dhexe, Shabeellaha Hoose, Sool, Togdheer, Woqooyi Galbeed. Nezávislosť získalo 1. júla 1960 kedy sa zlúčilo Britské a Talianske Somálsko do jednotnej Somálskej republiky. Teda aj národný sviatok pripadá na 1. 7., kedy je založenie Somálskej republiky. Dočasná ústava pre Spolkovú republiku Somálsko bola schválená Ústavným zhromaždením 1. 8. 2012, pred koncom volebného obdobia bude po referende ustálená.
Somálsko má zmiešaný právny systém občianskeho práva, islamské právo a zvykové právo (Xeer). Hlasovanie je možné od 18 rokov univerzálne. Výkonnú moc štátu predstavuje prezident, premiér, vláda a parlament. Zákonodárnu moc predstavuje dvojkomorový Národný parlament, ktorý sa skladá zo Snemovne ľudu federálneho zhromaždenia a Hornej komory federálneho parlamentu. Súdnu moc predstavuje ústavný súd a federálna vláda na tej istej úrovni. Národný symbol je leopard. Vlajka je svetlo modrá s veľkou bielou päťramennou hviezdou v strede, modré pole bolo pôvodne ovplyvnené vlajkou OSN, ale dnes sa hovorí, že označuje oblohu a susedný Indický oceán, päť bodov hviezdy predstavuje päť regiónov v Africkom rohu, ktoré sú obývané somálskym ľudom: bývalý britský Somaliland a Talianske Somálsko (ktoré tvoria dohromady Somálsko), Džibutsko, Ogaden (Etiópia) a severovýchodné provincie (Keňa).
Dejiny Pravek V Somálsku bolo zistené osídlenie už od dôb paleolitu. Dokazujú to jaskynné maľby siahajúce až do 8000 pred Kr. Maľby boli nájdené v severnej časti krajiny, neďaleko Adenského zálivu. Najznámejšia jaskynná oblasť sa volá Laas Gaal. Tento komplex obsahuje niektoré z prvých skalných malieb na africkom kontinente. Na stenách komplexov sa nachádzali aj prvé nápisy, ktoré však do teraz nedokázali archeológovia rozlúštiť. V období doby kamennej na území Etiópie napredovali Doianské a Hargeisanské kmene. Najstaršie dôkazy o pohrebných činnostiach v Somálsku sa datujú na 4000 pred Kr. Kamenné náradie z archeologickej oblasti Jalelo je považované za jedno z najdôležitejších objavov paleolitu v oblasti severovýchodnej Afriky. State University , Tento fakt je čerpaný z oficiálnej stránky amerických univerzít.
Starovek V období staroveku, od roku 4000 pred Kr. sa na území Somálska domestikovali ťavy ktoré sa následne rozšírili do severnej Afriky. Postupne mestské štáty Mosylon, Sarapion, Mundus a ďalšie vyvinuli obchodné morské trasy napr. so starou gréckou, egyptskou, rímskou civilizáciou. Na lodnú prepravu sa používali typické plavidlo známe ako Beden. Tie veľmi dobre slúžili na prepravu nákladu, a vďaka širokej dostupnosti a využiteľnosti plavidiel v spolupráci s miestnou chudobou sa začalo v krajine rozmáhať pirátstvo.thumb|vľavo|Mapa sveta podľa Herodota. Po Rímskom dobytí ríše Nabataean bola prítomnosťou rímskych námorných síl v adenskom zálive. V tom období indický moreplavci vozili hlavne škoricu z Cejlónu a ďalekého východu na územie Etiópie. Na škorici sa dalo následným predajom do európskych krajín miestnych obchodníkom a moreplavcom slušne zarobiť a tak sa snažili narúšať obchodné styky medzi európskymi a indickými národmi. Staré pyramídové stavby, hrobky, zničené mestá a kamenné steny z obdobia približne 2000 pred Kr. sú podľa mnohých zdrojov pozostatky legendárnej zemi Punt, o ktorej sa hovorí ako o bájnej zemi bohov. Obchodovalo sa v nej s kadidlami, ebenom, rohmi hovädzieho dobytka, ako aj so zlatom, slonovinou a zvieracími kožami.Herodotos hovoril o Makrobianoch, ľuďoch ktorí žili okolo roku 1000 pred Kr. na južnom pobreží ním poznaného sveta. O Makrobianoch uviedol, že sa dožívajú až okolo 120 rokov.
Stredovek Začiatkom stredoveku, okolo roku 800 sa objavili prvé dôkazy o výskyte islamského náboženstva. Príbehy hovoria o tom ako v prístavnom meste Zeila boli prichýlení moslimovia prenasledovaní Kurajšovcami. Moslimovia sa rozšíril po pobreží a začali postupne konvertovať miestnych na Islam. Neskôr sa sultanát Mogadišo stal centrom islamu na východnom pobreží. Somálski obchodníci založili kolóniu v Mozambiku aby mohli vyvážať zlato z monomopatanských baní v meste Sofala. V 12. storočí sýrsky historik Yaqut al-Hamaw napísal, že Mogadišo bolo obývané ľuďmi tmavej pleti, predchodcami moderných Somálčanov, Berbermi. Boje o nadvládu medzi kresťanmi a moslimami vyústil v niekoľko ničivých vojen. Časti severozápadného Somálska sa dostali pod nadvládu Solomonoidov, a to hlavne v 14. storočí počas panovania cisára Amda Seyon. V 15. storočí sa po vojne v oslavnej piesni prvýkrát objavuje názov Somali. Najstarší syn Sabr ad-Din-a druhého, sa začal nechať nazývať ako kráľ Adalat, a porazil solomoniodov v niekoľkých dôležitých bojoch. Po dlhých rokoch bojov sa adalitský a solomonický vládca dohodli na prímerí a nasledujúce desiatky rokov sa nesú v znamení nebývalej stability.
Novovek Sultan Muhammad bol nasledovaný jeho synom Shams ad Dinom, zatiaľ čo cisár Baeda Maryam bol nasledovaný jeho synom Eskenderom. Počas ich panovania opäť vypukla vojna, kedy cisár Eskender napadol Dakkar ale bol zničený armádou Adália do takej miery, že Eskender po zvyšok vládnutia vojenský výpravy nepodnikal. Na prelome 16.storočia Adal opäť napadol Etiópiu a spôsobil značné škody na kostoloch a rukopisoch. Kompletné dobytie Etiópie bolo odvrátené včasným príchodom portugalskej expedície vedenej Cristovao da Gama, synom slávneho moreplavca Vasco da Gamy. Hoci plavba mala diplomatické myšlienky, nedokázala zlepšiť vzťahy medzi krajinami tak museli zohnať posily a snažili sa dobyť vnútrozemie, čo neskôr stálo život aj Cristovaa da Gamu. Počas doby Ajuuraanov sa Somálsku darilo rozvíjať lukratívne obchodné styky, že moreplavci ako Vasco da Gama a Duarte Barbosa písali o hojnosti mäsa, obilnín, koní a ovocia a vyspelej civilizácií. V najbližších rokoch sa Portugalci pokúšali si udržať nadvládu nad Somálskom aj za cenu veľkých bojov.
Sultán Ibrahim Yusuf Mahamud, tretí sultán Gobroonu vyhral počas Bardheere džihádu, čím obnovil stabilitu v regióne, oživil obchod so slonovinou a začal zlatý vek dynastie Gobroon. Sultán si udržiaval veľmi dobré vzťahy s ománskymi a jemenskými sultánmi. Jeho syn pokračoval v jeho šľapajach a nakoniec sa stal jednou z najdôležitejších osobností 19. storočia vo východnej Afrike. Severná dynastia Gerad obchodovala s Jemenom a Perziou. V Gerards a Bari sultáni stavali impozantné paláce, hrady a pevnosti.
Po berlínskej konferencii, európske mocnosti začali bažiť po Afrike a začala jedna z najdlhších koloniálnych vojen vôbec. V niektorých básní a prejavoch z daného obdobia bolo zdôraznené, že Briti "zničili naše náboženstvo a urobil z naších deti ich deti". Čoskoro sa hlavnú povinnosť pokladalo udržať Somálsko od náporu kresťanských vojsk z Európy. Sultán Hassan vydal vyhlášku, že každý somálsky štátny príslušník, ktorý nebude bojovať pod jeho vedením by mohlo byť považované za niečo ako kacíra. Čoskoro získal zbrane od Osmanskej ríše, Sudánu a ďalších islamských alebo arabských krajín.Po úporných bojoch sa Hassanovi pomocou armády dervišov podarilo vyhnať portugalských kolonizátorov zo somálskeho pobrežia.
20. storočie V roku 1920 sa Dervišský štát zrútil po intenzívnom bombardovaní britského letectva a zbombardované miesta sa zmenili v protektoriát. Postupne sa o severné časti Somálska začalo zaujímať fašistické Taliansko pod vedením Mussoliniho. Ten plánmi na podmanenie Somálska poveril guvernéra De Vecchiho, ktorý za hlavné ciele považoval dobre geograficky preskúmať dané územie a následne ho čo najefektívnejšie odzbrojiť.
Dňa 1. októbra 1925 začal De Vecchiho plán útokom na meste Hobyo. Počas prvého mesiace dobyl niekoľko miest a keďže sa sultán vzdal, tak zmenil v nich spôsob vládnutia zo sultanátu na administratívny región. Keď ale hobyovský komisár Trivulzio zaznamenal pohyb ozbrojencov smerom k jeho sultanátu, zmobilizoval rebelov a snažil sa postaviť Talianom na odpor. Rebeli po dosiahnutých úspechoch v boji s talianskymi kolonizátormi získavali čoraz viac priaznivcov na území celého Somálska. Guvernér De Vecchi sa pod náporom rebelov musí uchýliť v Mogadiše, informovať Rím o svojom neúspechu a čakať na posily z Eritrei. Ale pred príchodom jednotiek z Eritrei sa De Vecchi pokúsi odhodlanosť rebelov narušiť podplácaním čo sa mu darí viac ako vojenské intervencie. Po narušení siete rebelov sa De Vecchi opäť vydal podmaniť si Somálsko, a aj napriek mierovej snahe sultána Omara sa začal útok na všetkých frontoch vedení Talianmi. Všade ale narážali na tvrdý odpor rebelov, dokonca syn sultána Omara Hershi Boqor vytlačil Talianov zo strategických pobrežných miest Haafuunu a Hurdii. Ako odplatu Taliani zničili všetky prístavné mestá v sultanáte Majeerteen. Po opätovnom posilnení frontu a vojsko z Eritrei sa opäť De Vechci pokúsil zaútočiť na údolie Dharoor, ale opäť neúspešne. Napriek tomu aspoň zbombardovali veľký počet pobrežných miest a osád a zabavili veľký počet hospodárskych zvierat. To donútilo Hersi Boqoru stiahnuť sa do Etiópie a plánovať ďalší protiútok. Ale kvôli následnej vlne cholery sa mu to už nepodarilo.Neskôr, v rokoch 1936 Taliansko dobylo aj územie dnešnej Etiópie a založili Taliansku východnú Afriku.