MUDr. Jozef Minárik (* 2. november 1868, Bánovce nad Bebravou† 16. november 1923, Bratislava) bol slovenský lekár, publicista a regionálny politik, predstaviteľ hnutia hlasistov a na krátky čas po vzniku Československa župan Trenčianskej župy (19181920).
Život Narodil sa v rodine Jána Minárika a jeho manželky Terézie, rod. Polakovičovej. Počas štúdia medicíny na Lekárskej fakulte Českej univerzity Karlo-Ferdinandova v Prahe sa aktívne zapájal do spolkového života ako člen slovenského študentského spolku Detvan a spolku Sokol (neskôr Československá obec sokolská). Spolu s ďalšími medikmi Vavrom Šrobárom a Gustávom Novomeským pôsobil v prípravnom výbore Prvého slovenského večera v Prahe, ktorý sa konal 24. novembra 1896 na Žofíne.
V tomto prostredí sa tak prirodzene začal angažovať aj politicky, ovplyvnený najmä myšlienkami Tomáša Garrigua Masaryka. Zapojil sa do prípravy časopisu Hlas, vypracoval jeho programovú náplň a na schôdzi v Turčianskom Svätom Martine 30. augusta 1897 bol zvolený za dočasného redaktora. V súlade s hlasistickými zásadami vyvíjal aj organizačnú a osvetovú činnosť medzi slovenským ľudom. V roku 1906 neúspešne v Bánovciach nad Bebravou kandidoval vo voľbách do Uhorského snemu, spolupracujúc s ostatnými hlasistami (Pavlom Blahom, V. Šrobárom), ale aj s klerikálne orientovaným bytčianskym advokátom Martinom Mičurom a i. O situácii na Slovensku informoval nórskeho spisovateľa Bjørnstjerna Bjørnsona, známeho kritika národnostných pomerov v Uhorsku počas vrcholiacej maďarizácie. Vo svojej publicistickej činnosti sa venoval hospodárskym a demografickým problémom a otázkami slovenského osídlenia Uhorska, najmä osídľovaním Dolnej zeme (pozri dolnozemskí Slováci).
Po zavŕšení štúdia začal pôsobiť ako praktický lekár vo Veľkej Bytči (dnes časť Bytče) a lekársky pôsobil aj v rodných Bánovciach nad Bebravou. Po vzniku Československa sa podieľal na budovaní nového štátneho aparátu a zdravotníctva. Na Vianoce 1918 bol ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska V. Šrobárom vymenovaný za župana Trenčianskej župy. Túto funkciu vykonával do roku 1920, kedy odišiel do Bratislavy za vedúceho poradcu pre organizáciu zdravotnej služby v expozitúre ministerstva zdravotníctva. V rokoch 19201923 bol hlavným župným a mestským lekárom v Bratislave.
16. novembra 1923 zomrel v Bratislave na následky mŕtvice.
Referencie
Odporúčaná literatúra
Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou Kategória:Slovenskí lekári Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí politici Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Karlovej univerzity Kategória:Hlasisti Kategória:Pochovaní na Ondrejskom cintoríne