Kolačín je mestská časť Novej Dubnice. V júni roku 1960 sa pristúpilo k úradnému zlúčeniu Veľkého a Malého Kolačína a obci sa ponechal názov Kolačín. Mesto Nová Dubnica sa spojilo s obcou Kolačín do jedného administratívneho celku 27. novembra 1971. Vytvorená prímestská časť sa označila názvom Nová Dubnica – mestská časť Kolačín.
Počiatky Kolačína siahajú až do 13. storočia, kedy Kolechyn patril pod panstvo hradu Súča. Prvá písomná zmienka sa datuje na rok 1325. V Kolačíne žije dnes okolo 910 obyvateľov.https://novadubnica.eu/vybor-v-mestskej-casti-kolacin
Polohopis Obec Kolačín leží v údolí Strážovských vrchov. Od severu až po juhovýchod ju lemujú hrebene Markovice , Vŕšku, svahy Kráľovca, návršia Stráne prechádzajúce hrebienkami Lazov a svahmi Slimákovej a Vavrovej.
Kolačínsky potok
Cez Veľký Kolačín preteká potok prameniaci pod Kiškami, priberajúc vodu z troch menších prameňov spod Sekierky. Potok v Malom Kolačíne pramení v časti zvanej Sihly. Oba potoky sa spájajú do potoka Kolačanka, ktorý sa miernym spádom uberá juhozápadným smerom popri ceste do ústia Teplanky.
Názvy ulíc Malý Kolačín Družobná Nová Slobody Farská Pod Húštikom
Veľký Kolačín Družstevná Odbojárska Farská Pod Húštikom Štvrť Medové lúky: Levanduľová Šípková Jabloňová Višňová Hrušková
Dejiny Najstaršie známky osídlenia Počiatky Kolačína siahajú až do 13. storočia. Archeologické nálezy sú však dôkazom toho, že toto územie bolo osídlené oveľa skôr.
V okolí Dubnice nad Váhom, smerom na Kolačín, sú roztrúsené lokality, z ktorých niektoré patria k neolitickému osídleniu (mladšia doba kamenná - 5 000 až 3 500 rokov pred Kr.). Dôkazom toho je pekný exemplár brúsenej kamennej industrie. Je to plochý kopytovitý klin vyrobený z tmavosivej bridlice podlhovastého tvaru, vybrúsený do ostrých bočných hrán s rovným ostrím, ktorým sa dobre opracúvalo drevo. V eneolite (neskorá doba kamenná - 3 500 - 1 900 rokov pred Kr.) tu sídlil ľud tzv. bošáckej skupiny, ktorej prevažná skupina sídlisk sa viaže na pahorkovitý terén. Keramika bošáckej skupiny je zdobená bohatým vtlačovaným ornamentom, ktorý sa vytváral pomocou kolkov, odtlačkov šnúry a brázdeným vpichom. Centrum bolo na Považí, odkiaľ sa rozšírila až na východ Slovenska. Z Malého Kolačína sú zlomky keramiky bošáckej skupiny, ďalej zlomok nádoby so širokým tunelovým uchom, od okraja, ktorého vybiehajú do strán „fúzaté“ rebrá, iný zlomok je zdobený ornamentom zostaveným z radov jemných a krátkych rýh v geometrickom vzore na tmavom leštenom povrchu. Zlomky umožňujú rekonštrukciu pôsobivého a náročného vzhľadu nádob, ktorým ich tvorca venoval značnú pozornosť.
Vo Veľkom Kolačíne bolo objavené väčšie sídlisko s viacerými fázami osídlenia na úzkom návrší s miernymi svahmi a medzi Malým a Veľkým Kolačínom.
Pamiatky na lužické obyvateľstvo, ktoré sa zaoberalo roľníctvom a pastierstvom, sa objavujú v celej strednej Európe. U nás po sebe zanechalo veľké žiarové pohrebiská, na ktorých sa vykonával pohrebný rituál (zrejme so snahou zabrániť návratu zomrelého, iným vysvetlením je viera v posmrtný život a dušu človeka). Jedno také bolo objavené aj vo Veľkom Kolačíne. V Malom Kolačíne bolo sídlisko lužickej kultúry, z ktorého sú v Trenčianskom múzeu niektoré nálezy, napr. neúplná nádoba veľkých rozmerov zdobená na rozhraní hrdla a dela pásom plytkých kanelúr, je čierna, leštená do kovového lesku, či fragment nádoby svetlohnedej farby.
Vo Veľkom Kolačíne, na nevysokom návrší zvanom Pod Húštikom, sa povrchovým zberom zistilo sídlisko z doby halštatskej (staršia doba Železná - 700 až 500 rokov pred Kr.). Poznatky o osídlení v dobe rímskej (0 – 568) sú pomerne skromné. Svedčia o tom snáď len grafitové črepy v nánosoch potoka vo Veľkom Kolačíne a úlomky keramiky z lokality Pod Húštikom. V tejto oblasti boli objavené aj dve sídliská našich slovanských predkov z doby veľkomoravskej. Nálezy z Malého Kolačína sú datované do 10. - 11. storočia. Spred 13. storočia v celoslovenskom rámci jestvuje len veľmi málo písomných dokladov, preto možno o osídlení hovoriť len na základe náhodných nálezov a povrchového zberu archeologických artefaktov.
+ Počet domov Rok 1598 Rok 1784 Rok 1828 Malý Kolačín 4 21 20 Veľký Kolačín 16 37 34 náhľad|Mená obyvateľov Veľkého Kolačína v urbári z roku 1555
Prvé písomné zmienky V archívnych materiáloch sa stretávame s rôznymi podobami pomenovania obce. Za panovania kráľa Karola I. Róberta sa spomína v diele Antala Fekete - Nagya - Trencsén vármegye vydanom v Budapešti v roku 1941 ako Kolecsin. V ďalšom texte „...duo ville Kolechyn...“ z čoho usudzujeme, že už na konci 12. storočia existovali na tomto území dve obce. Neskôr sa však stretneme aj s označením Koleczan, Kolachan, Kolecsin či Kiskolachen.
Kolechyn patril pod panstvo hradu Súča. Hrad plnil funkciu prednej stráže Trenčianskeho hradu z moravskej strany. Počas niekoľkých storočí menil majiteľov. V novembri 1449 bola Sucza s Kolechynom pričlenená k hradu Trenčín. Dňa 23. februára 1493 daroval kráľ Vladislav II. hrady Trenčín a Súču Jánovi Zápoľskému. Kráľ Ferdinand I. (po porážke Jána Zápoľského v roku 1527) finančne vyčerpaný dlhotrvajúcimi vojnami s Turkami 13. novembra 1527 založil hrad Súču aj s obcami za 1600 zlatých nitrianskemu biskupovi Štefanovi Podmanickému. Ten v roku 1528 zomrel a hrad prešiel do rúk jeho synovcov Jána a Rafaela Podmanických. Tí svojim dobrodružným životom upadli do nemilosti kráľovského dvora, a preto im boli v roku 1542 zobraté všetky majetky, vrátane hradu Súča.Hrad Súča a jeho majitelia K panstvu hradu vtedy patrili obce: Hrabovka, Piechov, Horné Sŕnie, Nemšová, Malý a Veľký Kolačín.
Ďalšie záznamy o Kolačíne nachádzame v spise Urbárium domini Trenchyn z roku 1608, v ktorom sa hovorí o sporoch medzi obyvateľmi Veľkého a Malého Kolačína o medze. Z urbárov, ktoré sú takmer jedinými zachovanými písomnými pamiatkami z tohto obdobia, sa dozvedáme mená sedliakov (Matthias Gywro, Petrus Lathky, Georgius Markowy, Gregor Zayach, Paulus Pricop, Joannes Andrus, Gregor Prekas, Thomas Krysan), ich zvyky, pomenovania chotárov a ich častí (Nivy, Dužiny, Kopanie, Háj, Lazy, Markovica, Skaličky, Pliešky, Pod Húštikom, Mučedelnica, U Brodku, Zelnice, Kostelná, Vavrová, Brezina, Lieštie, Sekierka,...).
Získavame aj informácie o poplatkoch, ktoré museli odovzdať svojmu zemepánovi. Na popolcovú stredu odvádzali po 3 vajcia a pol viazanice konope, na Veľký pôst po jednej merici hrachu, prosa a konopného semena, na Veľkú noc spoločne darovali jedného baránka. Platili sa aj dávky, napr. na Juraja (24. 4.), na Michala (29. 9.), na sviatok Božieho narodenia – po 30 denárov. náhľad|Mená poddaných z Veľkého Kolačína v Tereziánskom urbári z roku 1767
Názov
Vývoj pomenovania obce Kolačín sa podľa staršej literatúry spomína v roku 1325, pričom názov Malý (sporadicky tiež Zemianský) Kolačín prvýkrát vystupuje v prameňoch z roku 1484. Čo sa týka etymológie názvu, R. Krajčovič ho spája s ohradou z kolov okolo pastviny alebo salaša, ale pripúšťa aj iné výklady. Začiatkom 19. storočia mali Malý a Veľký Kolačín úradný názov Kiskolacsin a Nagykolacsin. Za vyostrenej maďarizácie boli oba názvy upravené na Kiskelescény a Nagykelescény. Od roku 1920 sa používali slovenské úradné názvy Malý a Veľký Kolačín. Úradné zlúčenie obcí v roku 1960 viedlo k pomenovaniu Kolačín. Aj po pripojení už zlúčenej obce k Novej Dubnici v roku 1971 pretrvávajú názvy Malý Kolačín a Veľký Kolačín vo všeobecnom povedomí.
Historické názvy Malý Kolačín: Kys Kolechen (1484), Kolachan (1496), Maly Kolacsin (1773)
Veľký Kolačín: Duo Kolechyn (1355), Kelechen (1368), Kolechyn (1439), Welky Kolacžin (1773)
Chotárne názvy Územie každej obce tvorila samotná obec a lúky, polia, lesy, pasienky. Pre lepšiu orientáciu im miestne obyvateľstvo priraďovalo chotárne názvy a pomenovania, ktoré sa tradovali z generácie na generáciu. Niektoré boli oficiálne uznané, iné názvy zostali iba v pamäti starousadlíkov. Každý roľník vedel, ktorá časť zeme patrí do dubňického chotára - dubňické, kolačanského chotára - kolačanské. Veľký význam pre roľníka mal pre predpovedanie nastávajúceho počasia Hňilí kút. Takto nazývali oblasť medzi Kolačínom a Trenčianskymi Teplicami. Ak z tejto strany išli mraky, tak sa očakávali silné a dlhotrvajúce „dežďe“.
Názvy sú zapísané fonetickou transkripciou, aby sa tak zachovala výslovnosť a rozdiely v nárečí obcí.
Malý Kolačín Čmelňički, Dolinka, Dužini, Háj, Hňilí kút, Hušťik, Kopaňje, Kráčini, Kút, Lazi, Lúčki, Malí háj, Močjari, Na Dubňickem, Na jame, Široké, Nad cigánom, Plješka, Pri lipke, Pod drgáčovcom, Sihli, Skalički, Volavice, Za bórím, Zápotočje, Zelňice
Veľký Kolačín Beňákovec, Blaťiná, Brješki, Bukovina, Dole koncom, Duhé ďjeli, Hlboká cesta, Hlohovce, Horní koňec, Horňjé lúki, Hrebícke, Huorka, Huboč - Na huboči, Chrasné, Kaňová, Kračini, Kosťelná, Královec - Grófovec, Lazi, Maríkov, Močeďelňica, Markovica, Na salaši, Na vile, Na šušťíňe, Nová ulica, Ňivi, Panská zahrada, Palcovské, Pod stráňú, Predbohovica, Pri základoch, Rúbanka - Malá rúbanka, Rúbaňice, Sekerka, Stráň , Špaňiďjel, U Barákov, U brodku, U Čimov - Čimech, U Hložanov, U Horvátov, Za lješčim, Zalúčki
Obecné symboly
Pečate So vznikom spočiatku len veľmi jednoduchej obecnej samosprávy súvisí aj vznik obecnej pečate. S vývojom administratívy sa dbalo na to, aby na písomnostiach nechýbal určitý druh overenia ich pôvodcu. Najčastejším overením bol podpis richtára, prísažných a v neposlednom rade aj pečať. Vývoj obrazových pečatí podporovali zemepáni predovšetkým z dôvodu negramotnosti richtárov. Aj Kolačín si v priebehu historického vývoja osvojil pečať s výtvarným motívom, ktorý sa stal pre neho charakteristickým. Originálne znaky na pečati prezentovali Kolačín navonok a môžeme ich právom nazvať historickým symbolom obce. Zreteľný odtlačok pečatidla pochádza z roku 1733. Znak vyrytý v strede poukazuje na roľníctvo, na pažiť je postavený mohutný snop obilia a kruhopis pečatidla znie: SIGILLVM•PAGI•WELKI•KOLACIN. V roku 1733 vzniklo aj ďalšie pečatidlo s celkom iným znakom. V jeho oválnom poli vyrastá košatý strom, pod ním sú štyri kvietky na každej strane kmeňa. Kruhopis pečatidla znie: SIGIL•PAGI•NAGI•KOLACIN•1733. Prvé pečatidlo patrilo časti, ktorú spravovalo Trenčianske panstvo, druhé zemianskej časti obce. Kompozične zaujímavá je pečiatka obce z druhej polovice 19. storočia. V strede pečatného poľa je vodorovne položený snop, na ktorý je zavesený kosák. Kruhopis pečiatky znie: TRENCSÉN•MEGYE•NAGY•KOLACSIN•KÖZSÉG•OBEC VELKI KOLAČIN.
Kronika obce Kroniku obce viedol do roku 1961 Vojtech Smrečanský (riaditeľ miestnej školy) a neskôr Pavel Filo (obyvateľ Kolačína). Je v nej zaznamenaná história obce až do obdobia jej pričlenenia k Novej Dubnici.
Život občanov Vývoj obce po roku 1900 Veľký Kolačín mal v roku 1918 len 48 domových čísel a asi 380 obyvateľov. V povojnovom období bola v obci veľká bieda. Dievčatá slúžili ako pomocníčky v domácnosti väčšinou počas letnej sezóny v Trenčianskych Tepliciach alebo po majeroch. Niektorých obyvateľov zamestnal Dezider Singer na svojom neveľkom hospodárstve, ktoré sa nachádzalo vedľa cesty ku kaplnke po pravej strane. Neskôr jeho hospodárstvo viedli Šalamún Singer a jeho brat Móric. Posledného majiteľa Ľudovíta Singera s matkou odvliekli do koncentračného tábora v Terezine. Ich majetok bol daný do užívania vládnemu komisárovi obce - Michalovi Roncovi, ktorý sa on staral ako o vlastny až do času, kým sa Ľudovít Singer nevrátil. Ten potom platil ženám počas poľných prác za 12-hodinovú pracovnú dobu 4 - 5,- Kčs, mužom 5 - 7,- Kčs. Stáli zamestnanci mali plat v naturáliách, za 3 mesiace dostali 3 q chlebového a 2 q kŕmneho obilia a 300,-Kčs. Mali zároveň nárok na deputátne role (1200 m2). Hoci často nevyplácal mzdu načas, občania boli radi, že sa im naskytla aspoň takáto príležitosť. Napokon mu bol majetok skonfiškovaný a pridelený JRD vo Veľkom Kolačíne v r. 1950.