Kazachstan (kazašsky: Қазақстан, romanizovane: Qazaqstan; rusky: Казахстан, romanizovane: Kazachstan), dlhý tvar Kazašská republika (kazašsky: Қазақстан Республикасы, romanizovane: Qazaqstan Respublikasy; rusky: Республика Казахстан, romanizovane: Respublika Kazachstan), je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza prevažne v strednej Ázii a malá časť leží aj vo východnej Európe. Na severe a západe susedí s Ruskom, na východe s Čínou, na juhovýchode s Kirgizskom, na juhu s Uzbekistanom a na juhozápade s Turkménskom, pričom pobrežie sa tiahne pozdĺž Kaspického mora. Hlavným mestom je Astana a najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom Almaty. Kazachstan je deviatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy a najväčšou vnútrozemskou krajinou. Má 20 miliónov obyvateľov a jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete, menej ako 6 ľudí na kilometer štvorcový. Etnickí Kazachovia tvoria väčšinu, zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria významnú menšinu. Oficiálne sekulárny Kazachstan je väčšinovo moslimskou krajinou, hoci etnickí Rusi v krajine tvoria početnú kresťanskú komunitu.
Kazachstan je osídlený už od paleolitu. V staroveku na tomto území dominovali rôzne kočovné iránske národy, ako napríklad Sakovia, Massagetovia a Skýti, pričom Achajmenovská perzská ríša expandovala smerom na juh. Už v 6. storočí sa do regiónu dostali turkickí nomádi. V 13. storočí si oblasť podmanila Mongolská ríša pod vedením Džingischána. Po rozpade Zlatej hordy v 15. storočí vznikol na území približne zodpovedajúcom dnešnému Kazachstanu Kazašský chanát. Do 18. storočia sa kazašský chanát rozpadol na tri džúzy (kmeňové jednotky), ktoré postupne pohltila a podmanila si ich Ruská ríša; v polovici 19. storočia bol celý Kazachstan nominálne pod ruskou vládou. Po ruskej revolúcii v roku 1917 a následnej ruskej občianskej vojne bolo územie niekoľkokrát reorganizované. V roku 1936 boli jeho moderné hranice stanovené vytvorením Kazašskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu. Bol poslednou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť počas rozpadu Sovietskeho zväzu v rokoch 1988 až 1991.
Kazachstan hospodársky a politicky dominuje v Strednej Ázii a tvorí 60% HDP regiónu, predovšetkým vďaka svojmu ropnému a plynárenskému priemyslu; má tiež rozsiahle nerastné zdroje. Má najvyšší index ľudského rozvoja v regióne. De iure je to demokratická, unitárna, ústavná republika; de facto je to však autoritatívny režim bez slobodných volieb. Napriek tomu od odstúpenia prezidenta Nursultana Nazarbajeva v roku 2019 dochádza k postupným snahám o demokratizáciu a politické reformy. Kazachstan je členským štátom Organizácie Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácie, Spoločenstva nezávislých štátov, Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej hospodárskej únie, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácie islamskej spolupráce, Organizácie turkických štátov a Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry.
Dejiny Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. 1723 porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke Jaik (teraz Ural). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku kozáci, ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny Alma-Ata. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.
Až do revolúcie roku 1917 bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila meď a zlato. Počas revolúcie sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca 1920. Už 20. augusta toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. 5. decembra 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia celiny, ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej pôdy odviata vetrom. Po vyhlásení nezávislosti roku 1991 utieklo z krajiny mnoho obyvateľov ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je Nursultan A. Nazarbajev, ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený 1. decembra 1991. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku 2007, na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana Nur Otan s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia OBSE voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň. 15. marca 2019, po 30 rokoch pri moci, oznámil Nursultan Nazarbajev svoju rezignáciu.Ako úradujúca hlava štátu ho 20. marca 2019 nahradil predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev.Na počesť dlhoročného prezidenta Nursultana Nazarbajeva po ňom premenovali hlavné mesto krajiny Astana na Nursultan. Nový prezident Tokajev tiež plánuje postaviť mu pamätník a pomenovať po ňom hlavné ulice regionálnych metropol v krajine.
Etymológia Názov pochádza zo staroturkického slova „kazák“ („slobodný“), ktoré odrážalo nomádsky spôsob života obyvateľstva. Prvok názvu „-stan“ znamená „krajina, miesto, región“, má iránsky pôvod a je rozšírený na východe, preto možno názov „Kazachstan“ doslovne preložiť ako „krajina slobodných ľudí“. Názov „kazák“ sa v roku 1936 zmenil na „kazach“, pričom sa posledné písmeno „k“ nahradilo písmenami „ch“, aby sa zabránilo zámene medzi triedou kozákov a obyvateľmi kazáchov.
Geografia Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete a 2. najväčšia republika bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťanšanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tarbagataj a Altaj, oddelené zníženinami. Najvyšším vrchom Kazachstanu je Chan-Tengri v Ťan-šane, vysoký 6995 m.
Kazachstan je bohatý na nerastné suroviny. Najväčší výskyt majú medené rudy, ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská chromitu, niklových a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), zlata, železa (Kustanajská oblasť) a mangánu (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov Mangyšlak (ropa). Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: Aralské, Balchašské, Alakoľ Kaspické more - najväčšie jazero sveta. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.
Politika alt=Prezident|náhľad|Kasym-Žomart Tokajev- prezident náhľad|Oljas Bektenov- premiér
Politický systém Kazachstan je oficiálne demokratická, sekulárna a ústavná unitárna republika; Nursultan Nazarbajev bol prezidentom krajiny od roku 1991 až do 2019. Potom ho nahradil Kasym-Žomart Tokajev.
Prezident môže vetovať zákon prijatý parlamentom a je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl. Predseda vlády stojí na čele kabinetu ministrov a je šéfom vlády Kazachstanu. V kabinete ministrov sú traja podpredsedovia vlády a šestnásť ministrov.
V Kazachstane je dvojkomorový parlament, ktorý tvoria Mažilis (dolná komora) a Senát (horná komora). Senát má 49 členov. Dvaja senátori sú volení každým z voliteľných zhromaždení (maslichat) sedemnástich hlavných správnych jednotiek Kazachstanu (štrnásť regiónov plus mestá Astana, Almaty a Šymkent). Zvyšných pätnásť senátorov vymenúva sám prezident.
Voľby V dôsledku volieb v Mažilis v septembri 2004 dominuje v dolnej komore provládna strana «Nur Otan ». Väčšinu zvyšných kresiel získali dve ďalšie strany, vrátane agropriemyselného bloku «AIST» a strana «Asar», ktorú založila dcéra prezidenta Nazarbajeva. Opozičné strany, ktoré boli oficiálne zaregistrované a boli volené vo voľbách, získali jedno kreslo.
4. decembra 2005 bol prezident Nursultan Nazarbajev znovu zvolený. Volebná komisia oznámila, že získal viac ako 90% hlasov. OBSE dospela k záveru, že voľby nespĺňajú medzinárodné štandardy.
Voľby do dolnej komory parlamentu sa konali 17. augusta 2007 a koalícia vedená vládnucou stranou «Nur Otan », ktorá obsahuje stranu «Asar», občiansku stranu a agrárnu stranu Kazachstanu, získala každé kreslo s 88% hlasov. Žiadna z opozičných strán nedosiahla referenčnú hodnotu 7%. Opozičné strany obvinili úrady zo závažného porušenia volieb.
V roku 2010 prezident Nazarbajev odmietol výzvu priaznivcov referenda o jeho udržaní vo funkcii do roku 2020. Trval na prezidentských voľbách na päťročné funkčné obdobie. Na hlasovaní 3. apríla 2011 získal prezident Nazarbajev 95,54% hlasov, na ktorom sa zúčastnilo 89,9% registrovaných voličov. V marci 2011 Nazarbajev hovoril o pokroku, ktorý Kazachstan dosiahol v oblasti demokracie. Od roku 2010 bol Kazachstan zaregistrovaný v indexe The Economist's Democracy Index ako autoritársky režim.
26. apríla 2015 sa v Kazachstane konali piate prezidentské voľby. Nazarbajev bol znovu zvolený s 97,7% hlasov.
Nazarbajev 19. marca 2019 oznámil svoju rezignáciu z prezidentského úradu. Predseda senátu Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa stal úradujúcim prezidentom po rezignácii Nursultana Nazarbajeva. Tokajev neskôr zvíťazil v prezidentských voľbách 2019, ktoré sa konali 9. júna, a získal 70% hlasov. OBSE uviedla, že voľby sa konali so závažným porušením. Protestu proti výsledkom hlasovania sa zúčastnili tisíce ľudí.