Mexiko, dlhý tvar Spojené štáty mexické (po španielsky México alebo zriedkavejšie Méjico [výslovnosť v oboch prípadoch: mechiko] http://lema.rae.es/dpd/srv/search?id=yw4cM0fJdD6eNgXK1jhttp://www.estandarte.com/noticias/idioma-espanol/mexico-o-mejico_999.html, dlhý tvar: Estados Unidos Mexicanos alebo zriedkavejšie Estados Unidos Mejicanos) je federatívna prezidentská republika na americkom kontinente. Geopoliticky sa zvykne zaraďovať buď k Severnej Amerike alebo Strednej Amerike. Ide o prímorský štát medzi Tichým oceánom a Karibským morom. Na pevnine hraničí na severe so Spojenými štátmi a na juhu s Guatemalou a Belize.
Dejiny Mexika
thumb|Pyramída v predkolumbovskom meste Chichén Itzá
V predkolumbovskom období sa na území dnešného stredného a južného Mexika rozvíjali mezoamerické civilizácie. Po príchode Európanov do „Nového sveta“ dobyl medzi rokmi 1519 a 1521 conquistador Hernando Cortés Aztécku ríšu, vzápätí potom obrátili Španieli pozornosť na ostatné indiánske štáty v oblasti, pričom posledný dobyli roku 1697. V roku 1535 založili Španieli svoju kolóniu Nové Španielsko s hlavným mestom Mexiko na mieste hlavného aztéckeho mesta Tenochtitlan priamo na území vysušeného jazera. V prvej tretine 19. storočia síce získalo Mexiko nezávislosť od Španielska, ale odtrhnutím Texaskej republiky a po prehratej Mexicko-americkej vojne (1846-1848) stratilo rozsiahle územie na severe štátu (Horná Kalifornia a Santa Fe de Nuevo México). Vlády nad krajinou sa na čas zmocnili Francúzi (1864-1867). Zakladateľom moderného mexického štátu je Benito Juárez, prvý prezident v Amerike indiánskeho pôvodu. Vďaka objavu ropy v Mexickom zálive je životná úroveň v krajine relatívne vyššia, než v ostatných latinskoamerických krajinách. Mexiko má činné sopky a je ohrozované zemetraseniami. Roku 1985 jedno také napáchalo veľké škody v hlavnom meste.
Počas Mexickej revolúcie sa v chudobných častiach Mexika (predovšetkým Chiapasu) sformovalo hnutie EZLN, ktoré viedol Emiliano Zapata, a ktoré nakoniec vytvorilo na juhu krajiny vlastnú autonómnu oblasť a dodnes je v konflikte s mexickou vládou.
Geografia Mexiko leží na západnej pologuli, v južnej časti Severnej Ameriky. Na severe susedí s USA. Hranicu v dĺžke 2597 km tvorí čiastočne rieka Rio Grande. Na juhu hraničí Mexiko s Guatemalou (962 km) a Belize (176 km). K Mexiku patrí taktiež niekoľko ostrovov ležiacich na západe v Tichom oceáne, a na východe okolo pobrežia v Mexickom zálive, alebo Karibskom mori. Najnižším bodom je preliačina neďaleko Mexicali (-10 m).
Povrch thumb|left|Satelitný záber Mexika
Celková dĺžka mexického pobrežia je 9219 km. Na západe je to tichomorské pobrežie, na východe atlantické pobrežie, časť východného pobrežia oblieva Mexický záliv a časť Karibské more. Na juhu sa pri pobreží tiahne úzka Stredoamerická priekopa dosahujúca hĺbok cez 6000 m.
Rozloha mexického územia je takmer 2 milióny kilometrov štvorcových, po Brazílii a Argentíne je Mexiko treťou najväčšou krajinou Latinskej Ameriky. Zároveň je aj najľudnatejším a najrozľahlejším štátom regiónu Strednej Ameriky.
Mexické územie sa horopisne z najväčšej časti primkýna k severoamerickej kordillerskej sústave, ktorá na ňom vytvára rozsiahlu vysočinu, ktorá sa zdvíha postupne k juhu. Jej jadrom je náhorná plošina "Mesa central", ktorú prestupujú horské chrbty a kotliny. Mexická vysočina je pri oboch oceánoch ohraničená horskými pásmami pohoria Sierra Madre Oriental a Sierra Madre Occidental. Na juhu sa mexická vysočina nazýva Anahuácka vysočina a dvíha sa do výšky 2000 m. Najdôležitejšou časťou sú dve kotliny, v ktorých je veľká koncentrácia obyvateľstva - Mexické a Tolucké údolie. Obe sú veľmi úrodné.
Na juhu Mexickej vysočiny vystupuje významné pásmo s niekoľkými menšími pohoriami, ktoré tvoria juhomexické vulkanické pásmo Cordillera Neovolcánica. Najvyššími horami sú: Pico de Orizaba (alebo tiež Citlaltépetl) (5636 m), Popocatépetl (5452 m), Iztaccíhuatl (5280 m) a Colima (4340 m). Táto časť územia býva postihovaná zemetraseniami tektonického pôvodu. Aj sopky sa často prejavujú.
Ešte južnejšie leží pohorie Sierra Madre del Sur, ktoré je ohraničené na juhu Tichým oceánom, na východe Tehuantepeckou šijou a na severe Neovulkanickým pohorím. Na východ od Tehuantepeckej šije sa dvíha pohorie Sierra Madre de Chiapas, ktoré prechádza do tabasko nížiny. Tá nadväzuje na rozsiahlu suchú a krasovú vápencovú tabuľu Yucatánskeho polostrova.
Na severozápade tvorí časť Mexika Kalifornský polostrov dlhý 1250 km a Kalifornský záliv. Najväčšou horou polostrova je El Picacho del Diablo - 3095 m nm 500 km od pobrežia na západ ležia vulkanické ostrovy Revillagigedo.
Vodstvo thumb|Kaňon Sumidero na rieke Grijalva Mexiko má pomerne málo riek. Najväčšou riekou je pohraničná Río Bravo del Norte (v USA ako Rio Grande), dlhá 3023 km. Z prítokov, ktoré prijíma, je významnejšia len rieka Conchos. Niekoľko väčších riek je na atlantickom pobreží, ktoré sú bohatšie na zrážky. Najdôležitejšou z nich je Panuco, ktorá ústi do Mexického zálivu. Západné pobrežie má početné kratšie rieky, ktoré prudko spadajú z pobrežných horských pásiem, a majú preto značný energetický význam. Sú to Yaqui, Fuerte, Río Grande de Santiago (800 km), ktorá preteká najväčším mexickým jazerom Lago de Chapala (1116 km²), a na severe rieka Balsas. Najväčšími riekami mexického juhu sú Usumacinta (1000 km) a Grijalva (veľké priehrady). Usumacinta tvorí časť hranice s Guatemalou. Východné pobrežie Yucatánskeho polostrova lemuje Mezoamerický koralový útes, druhý najväčší koralový útes na Zemi.
Podnebie Mexiko leží v subtropickom páse. Krajina sa delí na štyri výškové podnebné pásma. Horúca zem (tierra caliente) do výšky 800 m nm má priemernú ročnú teplotu cez 23 °C. Mierna zem (tierra Templado) do 1700 m nm má priemernú teplotu od 17 °C do 23 °C. Chladnú zem (tierra fria) do 2500 m nm s teplotou menej ako 17 °C strieda pásmo večného snehu (tierra Helada).
Na juhu sa delia rok na obdobia sucha a dažďov - tie dosahujú maximá v letných mesiacoch. Na východnom pobreží závisí zrážková činnosť v lete na pasátoch vanúcich z Atlantiku, v zime na vetre zo severu. Pacifické pobrežie je suchšie. Zvlášť Kalifornský polostrov a severná časť západného Mexika má zrážok málo.
Flóra Na juhu a východe sa stretávame s tropickou flórou v typickom dažďovom lese. Rôzne druhy paliem prepletených lianami, oživené pestro sfarbenými orchideami. Pestuje sa tu palma olejná, cukrová trstina, sisal, kokosovník, kakaovník, káva a kukurica. Pod hranicou večného ľadu na vrcholkoch hôr nájdeme naopak severoamerickú holarktickú flóru. Hoci povrch Mexika nie je príliš zalesnený, druhov stromov tu rastie celá rada. Zvlášť početne sa vyskytujú céder, dub a borovica, vo vyšších polohách jedľa. Hospodársky význam má aj drevo tropických stromov, používané v nábytkárskom priemysle (mahagón) alebo na farbenie (kampeška). Charakteristickou rastlinou celého Mexika je kaktus, vyskytujúce sa v stovkách druhov. V horských oblastiach Mexika sa pestuje cukrová trstina, káva, pšenica a proso. Severnejšie sa nachádzajú pasienky a lúky. V Mexiku sa pestuje tiež veľké množstvo tropického ovocia a rôznej zeleniny, najmä chilli a paradajky. Úplne na severe krajiny sa darí bavlníka, najmä pri ústí riek Colorado a Rio Grande.
Fauna thumb|Jaguár
Zverstvo číta tisíce druhov, z ktorých väčšinu tvoria hmyz. Veľmi nepríjemní sú moskyty, prenášajúce maláriu a žltú zimnicu. V Mexiku nachádzame zvieratá, žijúci v oboch častiach amerického kontinentu. Zo Severnej Ameriky pochádzajú medvede, vydry, jelene a jelenci, z Južnej potom jaguár, pásavec, mravčiar a množstvo opíc. Žijú tu i dikobrazy, rôzne hlodavce a mnoho ďalších cicavcov ako napríklad tapír. Zo zvierat, ktoré doviezli do Ameriky až Európania, nájdeme vo voľnej prírode divokých potomkov španielskych koní. Ďalej sa v Mexiku vyskytuje mnoho obojživelníkov a plazov. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú početné a prudko jedovaté štrkáče. Z vtáčej ríše môžeme menovať zase rad druhov, od maličkých kolibríkov až po supy a orly. Najznámejším mexickým vtákom je však asi moriak, divoký predok dnes po celom svete rozšíreného moriaka domáceho.
Stred krajiny sa vyznačuje najmä chovom dobytka, ošípaných, koní, kôz a oviec. Pri pobreží Mexického zálivu sa lovia najmä kraby a langusty, vo vodách Tichého oceánu kraby a ustrice. Vo vodách severnej časti Kalifornského zálivu žije kriticky ohrozená sviňucha kalifornská.
Chránené územia V Mexiku funguje rozsiahla sieť rôznych chránených území, ktoré spravuje štátna organizácia Národná komisia pre prírodné chránené územia (). V septembri 2011 existovalo celkom 174 území, ktoré boli zaradené pod istý stupeň ochrany (41 biosférických rezervácií, 67 národných parkov, 5 prírodných pamiatok, 8 chránených území na ochranu prírodných zdrojov, 35 chránených území na ochranu fauny a flóry a 18 útočísk). informácie z oficiálnych stránok Národnej komisie pre prírodné chránené územia Súhrnná výmera všetkých chránených území dosahovala hodnotu 253 848 km². Päť z týchto území figuruje zároveň na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO (El VIZCAÍNO, Sian Ka'an, ostrovy a chránené územia Kalifornského zálivu, Biosférická rezervácia monarchu sťahovavého a biosférická rezervácia El Pinacate a Gran Desierto de Altar).
Obyvateľstvo, demografia thumb|Hustota osídlenia Mexika Pomer vidieckeho a mestského obyvateľstva činí 30:70. Obvyklá hustota obyvateľstva je 25 obyvateľov na 1 km², najväčšia hustota je v hlavnom meste, najmenší potom v štáte Quintana Roo. Metropolitná oblasť Valle de México, ktorej centrom je mesto Mexiko, bola v roku 2010 domovom pre viac ako 20 miliónov osôb. Mestici, teda miešanci Indiánov a belochov, sú zastúpení 60%, indiáni 30 % a belosi (potomkovia Španielov zvaní kreoli) 9%. Z Indiánov je najviac: Nahuov (potomkovia Aztékov), Mayov a Zapotékov. Najmenej: Ixcatecov a Kiliwavov, ktorí sú na pokraji vyhynutia. Je tu 89% rímskych katolíkov a 6% protestantov.
Do krajiny prichádzajú ľudia predovšetkým z Guatemaly a Hondurasu, predovšetkým za prácou a lepšími životnými podmienkami. Mexičania a vôbec obyvatelia celej Latinskej Ameriky v poslednej dobe mohutne migrujú do USA.
Mestá Prehľad 20 najväčších miest v Mexiku: Mesto Štát Obyv. Mesto Štát Obyv. Cd. de MéxicoGuadalajaraMonterrey 1 Mexiko DF 20 999 000 11 Santiago de Querétaro QRO 918 100 2 Guadalajara Jal 4 095 853 12 Mérida Yuc 897 740 3 Monterrey NL 3 664 331 13 Mexicali BC 855 962 4 Puebla Pue 2 109 049 14 Aguascalientes Ags 805 666 5 Toluca MEX 1 610 786 15 Tampico tamps 803 196 6 Tijuana BC 1 483 992 16 Culiacan Sin 793 730 7 León Gto 1 425 210 17 Cuernavaca Mor 787 556 8 Ciudad Juárez Chih 1 313 338 18 Acapulco Gro 786 830 9 Torreón Coah 1 110 890 19 Chihuahua Chih 784 882 10 San Luis Potosí SLP 957 753 20 Morelia Mich 735 624 Zdroj:
Jazyky Úradný jazyk Mexika je španielčina s totožnou gramatikou ako v Španielsku. Latinskoamerická španielčina však má svoje špecifiká, kde medzi najvýraznejšie patrí nepoužívanie 2. osoby množného čísla.
Mexická španielčina má slovník obohatený o rad slov prevzatých z indiánskych jazykov, ktorých je v Mexiku celkom 62, pozri . Najrozšírenejšia je aztéčtina - nahuatl, po nej potom májština, mixtéčtina a zapotečtina. Aztécky nahuatl, ktorý sa používa v hlavnom meste a okolí je ľahko rozoznateľný príponami -tl (známa sopka Popocatépetl).
Niektoré slová z aztéčtiny boli prevzaté aj do slovenčiny, napr "šokolatl", je u nás naša známa čokoláda, "chilli" papričky sa povedia tiež tak, avšak súslovie "tomatová" omáčka (z aztéckeho "tomatl" pre paradajka) už Slováci používajú menej častejšie ako Nemci alebo Angličania.
Náboženstvo thumb|200px|right|Panna Mária Guadalupská obklopená svätožiarou|link=Súbor:Virgen_de_Guadalupe.jpg