Sela (, v Septuaginte , iný prepis: diápsalma) je židovský hudobno-liturgický výraz s nejasným významom, ktorý sa v Starom zákone nachádza 74-krát.

Výskyt Slovo sela sa vyskytuje: 71-krát v knihe žalmov, v 39 žalmoch; všetky výskyty s výnimkou dvoch (Ž 140, Ž 143) sú v prvej a tretej knihe žalmov, ide najmä o tzv. elohistické žalmy 3-krát v knihe proroka Habakuka, (3,3; 3,9, 3,13) v básni podobnej žalmu

V septuagintom preklade knihy žalmov sa nachádza ako diapsalma 92-krát.

Nachádza sa v strede alebo na konci žalmu alebo slohy, nikdy nie na začiatku.

Význam Neexistuje zhoda medzi starovekými verziami Starého zákona a stredovekými židovskými komentátormi ohľadom významu a funkcie slova sela.

Etymológia je problematická a aj masoretská vokalizácia je asi druhotná. Septuagintný preklad „diapsalma“ je rovnako nejasný ako hebrejský originál. Hoci inde je výklad LXX prekladu jasnejší: „inštrumentálna medzihra“ alebo štrukturálny znak, ktorý člení žalm na slohy.

Pri súčasnom stave vedomostí nie je žiadne riešenie záhady slova sela možné.

Možné vysvetlenia významu sú: značka pre medzihru, zopakovanie (refrénu), zosilnenie spevu, pozdvihnutie rúk či úklon, prestávka na požehnanie alebo hudobnú pauzu.

Ján Zlatoústy píše: „Ak on (Dávid) poukázal zastať uprostred žalmu a dať nasledujúcu časť žalmu druhému zboru, tak takéto odovzdanie spevu žalmu sa nazvalo zmenou spôsobu spevu, diapsalma, v hebr. sela. A keď chcel Dávid uprostred žalmu zmenu na tzv. pastierske píšťaľky, to sa nazvalo odi diapsálmatos, pretože píšťalky prevzali hru ostávajúcej časti žalmu (Ž 9,17)“.

Targúm, Aquilla a Vulgáta prekladajú výraz sela ako „navždy“ (podobne ako amen alebo aleluja), Talmud ako „na veky vekov“. Jakub z Edesy porovnáva sela s kresťanským amen.

V (pravoslávnej) exegéze Ž 3,3 je k výskytu slova sela uvedené: „Na tomto mieste je tento termín použitý aj v súvislosti s prechodom od prorokovej ponosy k oslavnej óde na Božiu zvrchovanosť, neporaziteľnosť a majestát. Ide tu teda o obsahovú zmenu, ktorá snáď mohla vyžadovať zmenu prednesu alebo sprievodnej hudobnej melódie, príp. jej zosilnenie.“

Referencie

Ďalšia literatúra

Kategória:Starý zákon