Slovník cudzích slov je výkladový slovník, ktorý vysvetľuje významy cudzích slov.
Presnejšie povedané: je to výkladový slovník, ktorý vysvetľuje významy slov a ustálených slovných spojení (presnejšie: lexém alebo spojení lexém) - niekedy aj skratiek, značiek a niektorých gramatických morfém - cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásoby, okrem kalkov a často okrem zdomácnených slov a niekedy okrem niektorých či všetkých citátových výrazov. Spomínané vysvetlenie môže byť formou synoným, opisu (parafrázy) či definície v domácom jazyku. Slovník cudzích slov vysvetľuje aj slová či ustálené slovné spojenia, v ktorých je cudzieho pôvodu len ich časť. Okrem vysvetlenia významu slovník cudzích slov typicky obsahuje aj stručné údaje o pôvode, výslovnosti a gramatike vysvetľovaného výrazu.
V užšom zmysle (a najčastejšie) sa ako slovníky cudzích slov označujú len slovníky podľa vyššie uvedenej definície, pokiaľ vysvetľujú slová zo všetkých relevantných cudzích jazykov (teda nielen z jedného cudzieho jazyka). Podrobnejšie o definícii pozri nižšie.
Definícia Ukážky definície z literatúry: Slovník cudzích slov je typ výkladového slovníka, v ktorom sa vysvetľujú významy slov a termínov cudzieho pôvodu prevzatých do domácej slovnej zásobyslovník cudzích slov. In: Slovník cudzích slov je jazykový slovník, ktorý podáva výpočet a výklad slov, ktoré majú pôvod v cudzích jazykochMATUŠÍK, Zdeněk. Slovník cizích slov. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2016-09-20]. dostupné online. Poznámka: Autormi citovaný zdroj pre uvedenú definíciu (Hartmann-James 1998) túto definíciu vôbec neobsahuje, na citovaných stranách obsahuje iba definíciu pre cudzie slovo a internacionalizmus. Autormi uvedený Loanwords dictionary (správne má byť Loanwords Dictionary) je názov jedného konkrétneho slovníka cudzích slov vydaného v roku 1988, nie všeobecný výraz. Slovník cudzích slov je slovník zaznamenávajúci a vysvetľujúci prevzaté slová, príp. citátové slováREISENAUER, Roman, ed. et al. Co je co?: příručka pro každý den. 3 . 2. vyd. Praha: Pressfoto, 1984. s. 465 (Poznámka: Citátové slová sa však niekedy zaraďujú pod prevzaté slová – porov. napr. v Encyklopédii jazykovedy) Slovník cudzích slov je slovník, ktorý zaznamenáva (celú) slovnú zásobu cudzích slov jedného jazyka. Za slovnú zásobu cudzích slov sa v najbežnejších slovníkoch cudzích slov považujú okrem nezdomácnených slov prevzatých z cudzích jazykov (t.j. cudzích slov v najužšom zmysle) aj hybridné zloženiny a pseudovýpožičky (vysvetlenia týchto termínov pozri nižšie); slovná zásoba cudzích slov naopak nezahŕňa zdomácnené slová (t.j. prevzaté slová v užšom zmysle) a kalky (t.j. sú vylúčené slová, ktoré nie sú výrazovo [morfologicky, fonologicky alebo syntakticky] identifikovateľné ako prevzatia a/alebo nie sú dokázateľne prevzatiami).KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In: Slovník cudzích slov je produkt lexikografickej činnosti, ktorého lemy predstavujú slovnú zásobu (lexémy a morfémy) cudzích slov preberajúceho jazyka prevzatých zo všetkých ostatných jazykov (teda nielen z jedného ďalšieho jazyka), pričom môže byť navyše zameraný len na určitú tému (napr. cudzie slová z oblasti prírodných vied) Slovník cudzích slov je interferenčný slovník, v ktorom sa v materinskom jazyku sémanticky [konkrétne pomocou domácich ekvivalentov alebo parafráz] vysvetľujú „nematerinskojazyčné“ slová, ktoré možno identifikovať na základe ich morfologických zložiek, hlások a písania a podľa ich nebežnosti pri každodennom používaní jazyka. Inde ten istý autor píše: Slovník cudzích slov je slovník, ktorý systematizuje „nematerinskojazyčné“ slová, ktoré sú na základe ich zložiek, hlások, písania a nebežnosti pociťované ako cudzie. Slovník cudzích slov je lexikografická publikácia, ktorej hlavným účelom je, že sa má používať na to, aby sa prostredníctvom lexikografických údajov sprístupnili informácie o viac-menej všetkých realizáciách vlastností takých jazykových výrazov, ktoré sú známe pod označením cudzie slovo.Wiegand 1998 citovaný v: Slovník cudzích slov je slovník jazykového kontaktu zaznamenávajúci výrazovo [t.j. morfologicky, fonologicky alebo syntakticky] identifikovateľné prevzatia Slovník cudzích slov obsahuje slová prevzaté z iných jazykov a vysvetľuje ich prostredníctvom zodpovedajúcich domácich synoným alebo definícií. Odborné termíny sa väčšinou zaznamenávajú vo väčšom množstve.Wörterbuch. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0 Slovník cudzích slov je slovník, ktorý vysvetľuje najpoužívanejšie cudzie slová vlastného jazyka, pričom cudzím slovom sa myslí (aj zdomácnené) slovo prevzaté z iného jazyka, hybridná zloženina a pseudovýpožičkaFremdwörterbuch, Fremdwort, Lehnwort. In: Slovník cudzích slov je slovník, ktorý zaznamenáva ako heslá len cudzie slová a informuje o ich písaní, výslovnosti, pôvode a význame, pričom cudzím slovom sa myslí obyčajne len nezdomácnené prevzaté slovoFremdwörterbuch, Fremdwort. In: Vyššie uvedené (a ďalšie) definície slovníka cudzích slov často pracujú s termínom „cudzie slovo“. Niektoré tento výraz vysvetľujú, viaceré ho však nechávajú bez upresnenia. Preto je potrebné jeho vysvetlenie: „Cudzie slovo“ sa dá definovať viacerými spôsobmi, pre obsah slovníkov cudzích slov sú rozhodujúce najmä nasledujúce tri alternatívne definície cudzieho slova: lexéma (resp. spojenie lexém), ktorá bola (kedykoľvek) prevzatá do preberajúceho jazyka, bez ohľadu na mieru jej zdomácnenia/asimilácie (okrem kalkov); táto definícia zahŕňa aj zdomácnené slová (t. j. prevzaté slová v užšom zmysle, čiže výrazy, ktoré nie sú hovoriacimi identifikované ako prevzaté z iných jazykov, hoci v skutočnosti sú prevzaté z iných jazykov, napr. koruna, pumpa, koč) výrazovo [t.j. morfologicky, fonologicky alebo syntakticky, opozitum: obsahovo] identifikovateľná lexéma (resp. spojenie lexém) priamo alebo nepriamo prevzatá z iných jazykov; inak povedané: výrazovo identifikovateľné prevzatie (synonymá pre výraz „prevzatie” sú výpožička, produkt jazykového kontaktu, prevzaté slovo v širšom zmysle); táto definícia zahŕňa okrem vlastných priamych prevzatí (t.j. cudzích slov v najužšom zmysle, napr. internet, chat/čet, bumerang) aj hybridné zloženiny (napr. naivný, pretaktovať, vodoinštalatér), pseudovýpožičky (napr. rekordman [keďže po anglicky sa nepovie record man, ale record holder]) a nezahŕňa zdomácnené slová (vysvetlenie pozri v predchádzajúcej odrážke) a kalky (napr. počítač [z angl. computer/nem. Rechner]); často táto definícia nezahŕňa ani citátové výrazy (vo význame: bezo zmeny prevzaté a stále ako veľmi cudzie pociťované výrazy, napr. persona non grata), pretože sa často nepovažujú za súčasť prevzatí/prevzatých slov v širšom zmysle (považujú sa teda za súčasť jazyka, z ktorého pochádzajú) lexéma (resp. spojenia lexém), ktorú hovoriaci bežne subjektívne považujú za cudziu (teda je im cudzia); táto psychologická definícia sa v praxi značne prekrýva s predchádzajúcou definíciou, keďže cudzosť hovoriaci najčastejšie určujú podľa výrazovej stránky lexémy
V tejto súvislosti treba poznamenať, že kým napr. v nemčine, češtine, slovenčine a pod. sa slová gréckeho a novolatinského pôvodu (nielen v súvislosti so zostavovaním slovníkov cudzích slov) považujú za typické cudzie slová, v jazykoch, ktorých hlavná slovná zásoba je latinského pôvodu je to inak: napr. vo francúzštine a v taliančine sa tieto slová nepovažujú za cudzie slová, ale len za učené slová (fr. mots savants, tal. parole dotte) a v angličtine sa zdôrazňuje skôr fakt, že patria medzi náročné slová (hard words). V ruštine sa tieto slová považujú za cudzie, ale zdôrazňuje sa najmä, že sú to internacionalizmy (resp. europeizmy).
Charakteristika Slovníky cudzích slov sú (prinajmenšom koncom 20. storočia) najbežnejšie slovníky v každodennej praxi a je po nich veľký dopyt. Tým, že (dnes už) často obsahujú vysvetlenia termínov z oblasti techniky a prírodných vied, majú v istom zmysle blízko k odbornému výkladovému slovníku. Tým, že často vychádzajú formou doplneného vydania, majú v istom zmysle blízko aj k slovníkom neologizmov.KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In:
Slovníky cudzích slov môžu byť buď deskriptívne (informatívne) alebo normatívne (často puristické)výkladový slovník. In: MISTRÍK, Jozef et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor, 1993. ISBN 80-215-0250-9. s. 483. Ďalej ich možno deliť podľa rozsahu (vreckové, malé, veľké a pod.) či podľa adresáta (školské, praktické a pod.) Najväčší je pravdepodobne mnohodielny nemecký Deutsches Fremdwörterbuch - pozri nižšie.
Slovníky cudzích slov obsahujú ako lemy aj tzv. umelé slová, ktoré sú zároveň často obchodnými značkami (napr. nylon, teflón) a skratkové slová (napr. NATO, laser, telex). Okrem bežných (jednoduchých alebo zložených) slov môžu slovníky cudzích slov v rôznej miere obsahovať ako lemy aj ustálené slovné spojenia (napr. anni currentis), slovotvorné jednotky (napr. anti-, -izmus) a skratky a značky (napr. dB). Lemy sú obyčajne zoradené abecedne.KIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In:
Slovník cudzích slov obyčajne uvádza stručné údaje o pôvode a gramatike, výslovnosť, štýlovú charakteristiku, ako aj pravopisné a hláskoslovné varianty daného slova či slovného spojenia. Výklad odborných termínov je často rozdelený podľa jednotlivých odborov. Výklad je síce primárne popularizačného typu, ale pri odborných termínoch sa niekedy približuje k (odbornej) definícii..
Slovníky cudzích slov vo sveteKIRKNESS, A.: Das Fremdwörterbuch. In: Zďaleka najviac slovníkov cudzích slov vyšlo v nemčine (od roku 1571 vyše 340 rôznych diel – pozri nižšie), preto sa Nemecko niekedy označuje aj ako „krajina slovníkov cudzích slov”.
Prvý holandský slovník cudzích slov vyšiel v roku 1650 (do 80. rokov vyšlo asi 50 dielov).
Prvý švédsky slovník cudzích slov vyšiel v roku 1769, prvý nórsky v roku 1848 a prvý dánsky v roku 1880 (do 80. rokov 20. storočia asi 50 titulov).
Pre slovanské jazyky sú slovníky cudzích slov doložené zhruba od polovice 19. storočia v ruštine (do 80. rokov 20 stor. asi 50 titulov – pozri aj nižšie), češtine (pozri nižšie), poľštine (pozri nižšie) a bulharčine, v 20. storočí aj v slovenčine (pozri nižšie), ukrajinčine a srbochorvátčine.
V románskych jazykoch (francúzština, taliančina, španielčina, rumunčina) sú slovníky cudzích slov zriedkavé (ale vyskytujú sa slovníky anglicizmov).
Anglické slovníky cudzích slov sú bežnejšie až zhruba od polovice 20. storočia (porov. aj nižšie), zachytávajú však primárne cudzie slovné spojenia a v literatúre hrajú len podradnú úlohu (cudzie slová totiž podrobne zachytávajú normálne slovníky). Dávnejšie sa cudzie slová (spolu s niektorými inými slovami) zachytávali v tzv. dictionaries of hard words (slovníky ťažkých slov), ktoré naopak hrali v literatúre dôležitú úlohu.
Konkrétne slovníky Slovenské slovníky cudzích slov V slovenčine vyšli tieto slovníky cudzích slov (okrem elektronických): Peter Tvrdý: Slovník inojazyčný (1922, 1932) – prvý slovenský slovník cudzích slov Ivan Ivanovič (=pseudonym Jána Schultza): Slovník cudzích slov (1935, 1937, 1942, 1946, 1947) Jozef M. Prídavok: Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine (1939) – prvý väčší slovenský slov. cudzích slov Ján Schultz a kol.: Slovník cudzích slov (1953) Anton Hollý, Ľudovít Zúbek a kol.: Slovník cudzích slov (1953) Mária Ivanová-Šalingová: Malý slovník cudzích slov (1958, 1960, 1961, 1964, 1972) Samo Šaling, Mária (Ivanová-)Šalingová, Ondrej Peter: Slovník cudzích slov (1965, 1966, 1970) Mária Ivanová-Šalingová, Ľubica Rybánska, Štefan Pavelka: Slovník cudzích slov pre školu a prax (1988) Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková: Slovník cudzích slov: A/Z (1979, 1983, 1990) Samo Šaling, Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková: Veľký slovník cudzích slov (1997, 2000, 2003, 2006, 2008)