Referendum na Slovensku v roku 2015 bolo referendum, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára 2015. Iniciátori referenda ho označili za referendum o rodine, pričom toto pomenovanie neskôr prebrali slovenské médiá vrátane tých liberálne orientovaných.„Teda ani nie rok predtým, ako bolo vyhlásené referendum, v ktorom mi chceli zakázať vziať si osobu, ktorú som ľúbila a mať s ňou deti (Referendum o rodine, pozn.[ámka] red.[akcie]).“ Pre nízku účasť (21,41 %) bolo referendum neplatné.
Referendum obsahovalo tri otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“
Štvrtá otázka: „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom – najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?“ nebola uznaná Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Petícia za referendum Organizácia Aliancia za rodinu začala 5. apríla 2014 v záhrade Prezidentského paláca so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Petícia obsahovala otázky o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právnu ochranu výnimočnosti manželstva. Petícia požadovala aj otázku ohľadne povinnosti vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázie. Podľa aliancie sú všetky štyri otázky v súlade s Ústavou. Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska. Prezident Kiska počas svojej kampane pred prezidentskými voľbami v marci 2014 uviedol, že „bude preferovať“, aby sa referendum spojilo komunálnymi voľbami, ktoré sa mali konať (a konali sa) v novembri 2014. Vyhradil si však požiadať Ústavný súd o posúdenie ústavnosti referendových otázok. Hlasovanie o ľudskoprávnych otázkach nemožno vykonať. Neskôr hovorca Aliancie kritizoval údajné porušenie tohto prísľubu.
V júni 2014 Aliancia za rodinu oslovila listom viacerých starostov s prosbou o podporu pri zbieraní podpisov do referenda „napríklad vo forme zbierania podpisov na verejných priestranstvách obce, informovaním na obecných vývesných plochách, v miestnom rozhlase a na webstránke obce“. Podľa viacerých právnych názorov je tento postup mimozákonný, Iniciatíva Inakosť podala podanie na Generálnu prokuratúru. Podľa názoru Ministerstva vnútra však zákaz platí len v čase pracovnej doby a pri výkone štátnej správy. Nevzťahuje sa na podporu petície na webových stránkach či v obecných novinách. Hranica 300 000 podpisov mala byť presiahnutá v prvej polovici júla. Potrebných 350 000 podpisov organizátori očakávali koncom augusta 2014. Mottom zbierania podpisov bolo „Made by mama + tato“. Petícia bola odovzdaná prezidentovi 27. augusta 2014. 24. septembra prezidentská kancelária potvrdila, že z vyše 408 tisíc odovzdaných podpisov bolo 389 843 platných, 18 602 neplatných a 118 sporných. Podľa The Economist petíciu podpísalo 8% občanov Slovenska.
Podanie na Ústavný súd a reakcie Začiatkom septembra 2014 prezident Andrej Kiska požiadal Ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti otázok petície:„či otázky v petícii za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR; či sa týkajú alebo netýkajú základných práv a či referendum o týchto otázkach možno alebo nemožno vyhlásiť.“ Anton Chromík z Aliancie vyjadril sklamanie a „Stratégi[u] politikov a elít je taká, aby problém ochrany rodiny zahrali do stratena a Ústavný súd dlho nerozhodol.“ S krokom nesúhlasila ani katolícka cirkev. Arcibiskup Zvolenský povedal „Rozhodnutie prezidenta nás prekvapilo, no berieme ho na vedomie.“ Vyhlásil tiež, že „Je zrejmé, že inštitucionalizácia iných spôsobov správania sa jednotlivcov na úroveň rodiny, predstavuje zásadné narušenie spoločnosti v jej základoch.“ Kiskov krok uvítali zástupcovia LGBTI skupín: Martin Macko z Iniciatívy Inakosť povedal, že organizátori petície podviedli signatárov dvakrát „Raz, keď im povedali, že hlavnou hrozbou pre ich rodiny sú homosexuáli a druhýkrát, keď ich dôveru zneužili na presadzovanie protiústavnej a od začiatku márnej iniciatívy.“ Amnesty International Slovensko Kiskovo rozhodnutie víta. Podľa organizácie schválenie otázok „ovplyvní život jednej skupiny ľudí, čím vytvorí legitímny priestor pre diskrimináciu a môže viesť aj k odnímaniu práv ďalších skupín“. Rozhodnutie prezidenta podporil aj Richard Sulík (SaS). 24. septembra 2014 Ústavný súd potvrdil, že podnet prijal na „ďalšie konanie“. 1. októbra 2014 začala iniciatíva Povedzme nie nezmyselnému referendu protestnú hladovku proti referendu.
Nález Ústavného súdu Prezident Kiska rozhodnutie Ústavného súdu dostal 21. novembra, po 78 dňoch. Rozhodnutie bolo zverejnené 2. decembra 2014. Spolu so stanoviskom boli zverejnené aj dve odlišné stanoviská sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza. Podľa sudcu Meszárosa v referende ide o charakter štátu, ľudské práva a základné slobody. Podľa neho Ústavný súd „neskúmal, či sa referendum netýka zraniteľných menšín v otázkach súvisiacich s identitou a s podstatou jednotlivých základných práv a slobôd.“ Podľa sudcu Orosza výklad nezahřňal ústavný princíp zákazu diskriminácie ani „prirodzeno-právne poňatie základných práv a slobôd spočívajúce v uznaní, úcte a rešpekte k prirodzeným právam človeka ako právam, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
Vyhlásenie referenda 27. novembra 2014 prezident Kiska referendum vyhlásil na 7. februára 2015. Právnik Marián Giba pripomína, že ani keby referendum bolo platné, náležité zákony nemusia byť schválené parlamentom. V decembri 2014 bola poslancami OĽaNO navrhnutá novela Ústavy ktorá by znížila kvórum na referendum z 50 na 20%. Návrh nebol schválený Národnou radou.
Súčasný stav Tradičná rodina Podľa sociologičky Jarmily Filadelfiovej existuje veľa definícií rodiny: „Dnes pozorujeme zreteľný posun k pluralizácii rodinných foriem i noriem rodinného života. Teraz sa veľmi často hovorí o tradičnej rodine. Aj to je sociálny konštrukt. Tradičná rodina sa mení v priestore i v čase.“ Na Slovensku sa rodina menila v závislosti na období, či je mestská alebo vidiecka ako v jednotlivých regiónoch. Podobne sa o tradičnej rodine vyjadril kňaz a teológ Tomáš Halík: „Tomu, kto by použil takéto spojenie, by som musel položiť otázku: Akú tradíciu máte na mysli, o akej dobe hovoríte? O kmeňových spoločenstvách a mnohoženstve v dobe, o ktorej hovorí Biblia? O rodine v antickom Grécku, kde boli v popredí erotické vzťahy medzi mužmi? O stredovekej rodine s ideálom rytierstva a galantnosti k dáme (ktorá spravidla nebola manželkou dotyčného)? O meštianskej patriarchálnej rodine 19. storočia v Európe? O súčasnej rodine? Rodina – jej štruktúra, chápanie, role muža a ženy, štýl výchovy detí a mnoho ďalších aspektov – sa radikálne premieňala v priebehu dejín v rôznych kultúrnych kontextoch.“
Manželstvá Do júna 2014 Ústava obsahovala vetu „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ V júni 2014 bola Ústava novelizovaná a veta v nej znie „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Podľa Aliancie za rodinu: „Ak by sme pripustili vznik homosexuálnych zväzkov a ich postavenie na roveň manželstva (čo sa môže stať vďaka európskym súdom), nebude existovať žiaden racionálny dôvod neumožniť rovnaké „práva“ alebo „služby“ akejkoľvek inej forme spolužitia ľudí (zväzky vnútri širších rodín, medzi troma osobami, štyrmi osobami...).“ Adopcie Počas roku 2013 si deti adoptovalo 156 manželov a 17 jednotlivcov. Podľa zákona si „osamelí ľudia, ktorí na úrade povedia, že žijú sami, si môžu osvojiť dieťa „výnimočne““. Podľa Natálie Blahovej z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny: „Na otázku, či homosexualita zohráva úlohu pri posudzovaní spôsobilosti záujemcu vykonávať pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, uvádzame, že ide o skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy, ale na základe len tejto samotnej skutočnosti nemožno takúto osobu vylúčiť z procesu náhradnej starostlivosti. Osoba žiadateľa sa posudzuje komplexne.“ Bývalá sudkyňa a dnešná ombudsmanka Jana Dubovcová poznamenala: „Túto problematiku som riešila v úvode mojej sudcovskej kariéry. Pri rozhodovaní o osvojení som nikdy nezisťovala sexuálnu orientáciu žiadateľov o osvojenie, pretože by to bolo v rozpore s ich základnými právami, napríklad právom na ochranu súkromia“. Iniciátor referenda Aliancia za rodinu tvrdí, že „Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca.“ Podľa profesorky Susan Golombok (University of Cambridge), spoluautorky štúdiu z Cambridge: „Nenašli sme žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že detské mužské alebo ženské vlastnosti by boli nejako ovplyvnené tým, že má dieťa za rodičov dvoch gejov alebo dve lesby“.
Podľa štúdií Americkej psychologickej asociácie a University of Cambridge citovaných v Denníku N deti, ktoré vyrastali v homosexuálnych rodinách vyrastajú rovnako ako v heterosexuálnych. Viaceré tieto štúdie však boli spochybnené ako nedostatočne reprezentatívne, zameriavajúce sa prevažne na lesby alebo vychádzajúce z hodnotenia rodičov a nie potomkov, čo je hodnotené ako neobjektívne. Štúdia Marka Regnerusa, New Family Structures Study, ukazuje na rozdiely medzi deťmi z rôznych typov rodín. Ako najvhodnejší typ sa ukázala rodina pozostávajúca z rôznopohlavných rodičov v dlhodobom stabilnom zväzku, zatiaľ čo potomkovia rodičov v homosexuálnom zväzku vykazovali vyššiu nezamestnanosť, menšiu zamestnanosť na plný úväzok, častejšie myšlienky na samovraždu, nižšiu sebaidentifikáciu ako 100% heterosexuál, častejšie podvádzanie partnera, častejší výskyt sexuálne prenosných chorôb, častejšie vzťahy s príslušníkov rovnakého pohlavia a ďalšie.
Sexuálna výchova V súčasnosti na školách nie je zavedený predmet sexuálna výchova. Téma sa vyučuje na hodinách etickej výchovy, biológie, občianskej náuky a triednických hodín. Existuje prierezový predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorý nie je povinný. Každá škola však má jeho koordinátora. Na otázku, či je učivo o sexuálnom správaní povinné, podľa Rie Gehrerovej z Denníku N: „Záleží na konkrétnom učiteľovi a koordinátorovi, v akom rozsahu a či vôbec tému do výučby zaradí. Na povinných predmetoch ako biológia a občianska náuka sa však môžu vyskytnúť témy ako antikoncepcia, prevencia pred sexuálne prenosnými ochoreniami či zdravotné a psychologické riziká striedania sexuálnych partnerov. Takéto témy však v školách obvykle zostávajú len ako diskusie, či prednášky.“ Na základných školách sa v biológii v siedmom ročníku preberá rozmnožovacia sústava, plánované rodičovstvo a antikoncepcia. Na materských školách sa sexualita nevyučuje. Sexuológ Jozef Dúbravický považuje sexuálnu gramotnosť na Slovensku za „veľmi zlú“.
Eutanázia Eutanázia sa v školských osnovách nenachádza.
Predreferendová kampaň Kampaň v médiách