Chálid (iné názvy pozri nižšie; * 13. február 1913† 13. jún 1982) bol štvrtý kráľ Saudskej Arábie. Vládol krajine v rokoch 1975 až 1982.
Meno Jeho meno sa uvádza v tvaroch: Chálid Chálid II.TAUER, F. Svět islámu, jeho dějiny a kultura. Vyšehrad 1984, S. 277 Chálid ibn Abd al-Azíz Abd Alláh ibn Abd al-Azíz Ál Suúd (arabským písmom: خالد بن عبد العزيز آل سعود) Chálid ibn Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán Ál Suúd Chálid ibn Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán ibn Fajsal ibn Turkí ibn Abd Alláh ibn Muhammad ibn Suúd Chálid ibn Abd al-Azíz (ibn Abd ar-Rahmán) Ál Fajsal Ál Suúd Namiesto tvaru ibn môžu byť iné varianty prepisu (napr. bin) - pozri v článku ibn. Namiesto tvaru Abd al-Azíz môžu byť iné varianty prepisu - pozri v článku Abd al-Azíz. Namiesto tvaru Abd ar-Rahmán môžu byť iné varianty prepisu - pozri v článku Abd ar-Rahmán. Namiesto tvaru Suúd môžu byť iné varianty prepisu (Su′úd, Saúd, Sa′úd) - pozri v článku Saúdovci.
Život Na trón nastúpil po zavraždení kráľa Fajsala. Jeho moc mierne oslabla na úkor princov. Sústredil sa na rozvoj školstva, za jeho vlády vzniklo veľa nových škôl, vrátane Univerzity kráľa Fajsala. Chálidova vláda bola charakteristická uvoľnením napätia v krajine, keď prepustil politických väzňov z obdobia Fajsalovej vlády a rozdelil časť štátnych peňazí chudobným. Rástlo však napätie náboženské, najmä kvôli diskriminácii náboženských skupín (hlavne ší'itov vo Východnej provincii, ktorí organizovali v rokoch 19791980 mohutné demonštrácie). Počas jeho vlády začal tiež rásť problém radikálnych náboženských skupín. Roku 1979 napríklad čelil obsadeniu mešity Al-Masdžid al-Harám islamskou sektou, ktorá vyhlásila, že jeden z jej členov je prorokovaný Mahdí a že ho všetci moslimovia musia poslúchať. Zajali pritom rad rukojemníkov. Chálid použil proti skupine ozbrojené sily, 63 rebelov bolo vzápätí popravených.
Výrazným medzinárodným politickým Chálidovým úspechom bola v roku 1975 dohoda s Ománom o sporných hraniciach. Posilnil tiež väzby s Bahrajnom, Kuvajtom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi. Uvítal iránsku revolúciu a pokúsil sa o porozumenie, ale šiitsko-sunnitská bariéra to znemožnila. Preto podporoval Irak v iránsko-irackej vojne.
Chálid zomrel na infarkt myokardu 13. júna 1982. V ten istý deň ho na tróne nahradil kráľ Fahd ibn Abd al-Azíz.
Iné projekty
Zdroj
Ďalšie zdroje
Kategória:Saúdovci Kategória:Králi Saudskej Arábie Kategória:Moslimskí panovníci