Daidala (Daidala) bol sviatok oslavovaný na počesť uzmierenia boha Dia s bohyňou Hérou v starovekej Boiótii.
Sviatok Daidala sa na počesť Dia a Héry usporadúval v Boiótii každých 59 rokov. Daidaly boli umelecké diela drevených ženských sošiek, oblečených ako nevesty, ktoré v slávnostnom sprievode odniesli na vrchol hory Kithairón a tam rituálne spálili na hranici.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,2.
Podľa legendy, ktorá vysvetľovala túto slávnosť, sa nahnevaná Héra po hádke s Diom ukryla na vrchu Kithairón, Zeus nato odel drevenú sochu ženy ako nevestu a vyhlásil, že sa s ňou ožení. Sotvaže sa to Héra dozvedela, v okamihu bola pri Diovi, aby svoju sokyňu napadla, ale keď uvidela, že je to lesť, s Diom sa zmierila a drevenú sochu potom spoločne spálili. Na pamiatku tohto zmierenia sa potom Daidala ako sviatok oslavoval.
Pausanias uvádza, že sa oslavovali aj malé Daidaly (daidala mikra), ktoré usporiadavali výlučne občania Platají a to raz za štyri roky (alebo po viacerých rokoch) a tzv. veľké Daidaly (daidala megala), oslavovali všetky boiótske mestá na slávnosti zastúpené svojimi zástupcami a spoločne ich usporiadavali každých 59 rokov.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,3.
Pred oslavami malých Daidál prišli obyvatelia Platají do neďalekého lesa a okolo najväčších dubov poukladali kúsky vareného mäsa a potom pozorne pozorovali vrany, na ktorom strome sa usadia ako prvé. Podľa tohto vešteckého znamenia následne z dreva tohto stromu vytesali sochu ženy a potom ju odniesli k rieke Asópos, kde ju rituálne vykúpali a následne ju v slávnostnej procesii sprevádzali do mesta za zvukov flauty, jasatu a spievu. Všetky vyrobené daidaly v malých Daidalách boli postupne žrebom distribuované do boiótskych miest Platají, Koróneie, Thespeie, Tanagry, Cheronia, Orchomenu, Lebadeie a Théb, pričom menšie mestá mali svoju spoločnú sochu.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,6.
Približne po štrnástich cykloch osláv malých Daidál, keď sa vyrobilo štrnásť sôch, sa oslavovali veľké Daidaly, ktoré boli oslavované všetkými ľuďmi Boiótie.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,5. Na začiatku osláv drevené sochy odeli do rúch neviest a po rituálnom kúpeli v rieke Asópos ich ozdobené na vozoch (pozície vozov boli vyžrebované) v slávnostnom sprievode odviezli na vrchol hory Kithairón, kde boli uložené na obetný oltár (hranicu), ktorý bol vyrobený z dreva do štvorca tak, ako by stavali obydlie.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,7. Oltár bol v strede pokrytý suchým drevom. Mestá a ľudia vyššieho spoločenského postavenia potom obetovali Hére a Diovi kravu a býka, okrem toho aj veľké množstvo vína a kadidla. Tí, ktorí nemali dostatok prostriedkov ponúkli menšie obetné dary. Všetky tieto obetné dary boli potom spálené. Pausanias píše, že ešte nevidel plamene, ktoré by siahali do takej výšky.Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,8.
Referencie a bibliografia
Kategória:Starogrécke sviatky