náhľad|Kráľ Henrich II. zdraví pápežského legáta prichádzajúceho do Anglicka (drevoryt z roku 1563) Pápežský legát (iné názvy: apoštolský legát, legát; z ) je osobný reprezentant Svätej stolice, ktorý bol poverený misiou. Má osobitné poverenie reprezentovať Svätú stolicu pri miestnej cirkvi, štáte alebo medzinárodnej organizácii, príp. má mimoriadne poslanie pri určitej príležitosti.
Historické podoby Rímsky pápež už od svojich počiatkov využíval vyslancov, pričom od 11. storočia získavali na dôležitosti. Postupne sa vyprofilovali tri druhy legátov: legatus missus (plurál [pl.] legati missi; doslova [dosl.] „vyslaný legát“) – legát poverený nejakou konkrétnou misiou (úlohou), legatus natus (pl. legati nati; dosl. „rodený legát“) – držitelia arcibiskupského stolca, ku ktorému prináležal stály titul legáta (napr. arcibiskup canterburský v období pred anglickou reformáciou), legatus a latere (pl. legati a latere; dosl. „legát zo strany [pápeža]“, tzn. v bezprostrednom postavení k osobe pápeža) – legát s najvyšším postavením, priamy zástupca pápeža, tzn. vždy kardinál.
Systém legátov bol v priebehu storočí viackrát reogranizovaný. Významná zmena nastala v 16. storočí, keď začali vznikať nunciatúry pri svetských vládach, s ktorými Svätá stolica udržiavala diplomatické styky.
Súčasné použitie Súčasné kánonické i medzinárodné právo pozná nasledujúce druhy legátov: legatus a latere – najvyšší druh legáta, ktorý musí byť kardinálom (pozri vyššie), apoštolský nuncius – vyslanec s diplomatickým poslaním, obyčajne titulárny arcibiskup (na úrovni mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca), internuncius – nuncius-diplomat druhého rádu (na úrovni vyslanca), apoštolský delegát – reprezentant bez diplomatického štatútu.
Poznámky
Referencie
Odporúčaná literatúra
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Cirkevné tituly Kategória:Diplomacia Kategória:Pápežstvo