Kábul (po paštúnsky Kábol) je hlavné mesto Afganistanu. Jeho názov pochádza z mena rovnomennej rieky. Žije tu okolo 4,6 miliónov obyvateľov.
Prírodné podmienky Kábul leží v údolí rieky Kábul uprostred pohoria Asmai a Šir-Davaza. Mesto leží v nadmorskej výške okolo , najnižší bod je vo výške , najvyšší vo výške V júli sa priemerná teplota pohybuje okolo 25 °C, v januári klesá tesne pod bod mrazu. Najviac zrážok spadne v apríli, v tomto mesiaci činí úhrn . Naproti tomu v júli spadne priemerne iba zrážok.
Dejiny mesta Kábul bol založený v 1. tisícročí pred Kr. na dôležitej obchodnej ceste do Indie. Prvé zmienky o meste možno nájsť vo védách, svätých knihách indických Árjov, ktoré vznikali v období od roku 1500 pred Kr. do roku 400 pred Kr. Nazývajú ho Kubhá Kóphén. Geograf Strabón ho na začiatku nášho letopočtu označil ako Kóphés, v polovici 2. storočia ho Ptolemaios nazýva Kóa. V roku 1221 bol Kábul vyplienený Džingischánom, v roku 1504 ho ovládol Bábur, potomok Tamerlána a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše Veľkých Mogulov (Mughalov). Mogulovia (Mughalovia) sa tu pri moci udržali až do roku 1738, kedy ich vyhnal perzský vládca šáh Nadir. V roku 1747 sa Kábul dostal pod nadvládu afganského štátu založeného Ahmadšáhom. V roku 1773 Timuršáh, syn Ahmadšáha, učinil z Kábulu hlavné mesto ríše (na úkor Kandaháru). Neskôr sa ríša rozpadla na štyri kniežatstvá, jedno z nich bolo kábulské. V rokoch 1839-41, 1842 a 1880 bolo mesto obsadené britskými vojskami. Po tretej afganskej vojne v roku 1919 získal Afganistan ako kráľovstvo plnú nezávislosť a Kábul sa stal jeho hlavným mestom.
Dnešné mesto Mesto Kábul sa delí na dve časti: na starý Kábul a nové mesto. Starý Kábul sa nachádza na pravom brehu rieky, nové mesto na ľavom. Najstaršia časť celého mesta leží na úpätí horského chrbta Šir-Davaza. Uchovali sa tu i ruiny starovekých hradieb s pevnosťou Bala Hišar. Neďaleko tejto pevnosti stojí stĺp oslobodenia. Čím ďalej ležia mestské časti od tejto oblasti, tým vyzerajú modernejšie. V meste môžeme nájsť bývalý Kráľovský palác a rezidenciu veľvyslanectva, ďalej je zachovaných niekoľko pomníkov na pamiatku boja afganských obyvateľov za nezávislosť. Historické múzeum založené v roku 1918 má veľkú a bohatú zbierku mincí z obdobia pred príchodom islamu. Väčšina pamiatok však bola v priebehu histórie (už od obdobia prvej anglickej okupácie) zničená.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Hlavné mestá v Ázii Kategória:Mestá v Afganistane Kategória:Mestá na hodvábnej ceste